Trumpove clá 2.0: Posilnia Ameriku, alebo prinesú recesiu a medvedí trh?
Donald Trump sa po návrate do Bieleho domu v roku 2025 rozhodol opäť presadzovať tvrdú protekcionistickú politiku cez zavádzanie vysokých ciel voči obchodným partnerom USA. Kým Trump tvrdí, že opatrenia pomôžu posilniť americkú ekonomiku, historické skúsenosti naznačujú, že efekt môže byť presne opačný. Čo teda čaká Spojené štáty v najbližších rokoch? Môže sa Amerika dostať do recesie a hrozí akciovým trhom pád?
Historické lekcie protekcionizmu
História poskytuje niekoľko poučných príkladov dôsledkov vysokých ciel.
Jedným z najznámejších je Smoot-Hawleyho colný zákon z roku 1930, ktorý prudko zvýšil clá na stovky dovozových položiek. Zákon síce mal za cieľ chrániť americké priemyselné a poľnohospodárske odvetvia, no výsledok bol opačný – prispel k dramatickému prepadu medzinárodného obchodu, prehĺbil Veľkú hospodársku krízu a viedol k rozsiahlej ekonomickej stagnácii v USA aj globálne. Clá spôsobili prudké zdraženie dovážaného tovaru a poškodili amerických exportérov, pretože zahraničie zaviedlo vlastné odvetné opatrenia.
Obdobné príklady nájdeme aj v modernejších dejinách. V 70. a 80. rokoch sa USA aj Európa pokúsili chrániť automobilový a oceliarsky priemysel zavedením kvót a ciel na dovoz. Aj keď krátkodobo tieto opatrenia ochránili pracovné miesta v automobilkách či oceliarňach, dlhodobé dopady boli skôr negatívne – vyššie ceny pre spotrebiteľov, znížená konkurencieschopnosť firiem, oneskorené technologické inovácie a nakoniec nevyhnutné reštrukturalizácie odvetví.
Clá Trumpovej prvej administratívy – skúsenosti, ktoré nepotešili
Počas rokov 2018–2019 zaviedla Trumpova administratíva clá najmä voči Číne, s cieľom ochrániť americké priemyselné odvetvia. Výsledky boli rozporuplné. Na jednej strane sa na krátky čas pomohlo výrobcom ocele a hliníka, na strane druhej však americkí spotrebitelia zaplatili výrazne vyššie ceny za množstvo produktov.
Odhaduje sa, že clá spôsobili stratu približne 142-tisíc pracovných miest a mierne znížili rast HDP USA. Taktiež inflácia mierne vzrástla a narušili sa obchodné vzťahy, najmä s Čínou, ktorá reagovala odvetnými clami na americké agroprodukty.
Očakávané ekonomické dôsledky ciel v rokoch 2025–2027
Súčasná situácia je ešte rizikovejšia ako počas prvej Trumpovej administratívy. Počas roku 2025 USA zaviedli nové clá voči Kanade, Mexiku a Číne a hrozia ďalšími opatreniami voči Európskej únii.
Ekonomické odhady varujú, že tieto clá môžu výrazne spomaliť ekonomický rast Spojených štátov až o 0,5 percentuálneho bodu ročne, čo znamená riziko spomalenia rastu HDP až na úroveň blížiacu sa recesii.
Inflácia, ktorá bola už aj predtým zvýšená kvôli následkom pandémie, môže byť novými clami ešte viac stimulovaná, keďže vyššie ceny dovozových produktov sa prejavia priamo v nákladoch pre spotrebiteľov a podniky.
Riziko recesie a inflácie v Spojených štátoch
Najväčšie obavy vyvoláva kombinácia inflácie a stagnujúceho ekonomického rastu, teda tzv. stagflácia. História 70. rokov minulého storočia ukazuje, aká nebezpečná môže byť situácia, keď rast cien prebieha zároveň s hospodárskym poklesom. Clá totiž pôsobia ako skrytá daň, čo v kombinácii s vysokými úrokovými sadzbami môže spotrebiteľov donútiť výrazne obmedziť výdavky, čím by ekonomika mohla upadnúť do recesnej špirály.
Problémom môže byť aj zvyšovanie nezamestnanosti v určitých sektoroch, najmä v tých, ktoré sú závislé od exportu. Poľnohospodári, výrobcovia automobilov či elektroniky môžu čeliť prudkému prepadu objednávok zo zahraničia kvôli odvetným opatreniam obchodných partnerov.
Dopad na akciové trhy a finančný sektor
Finančné trhy sú mimoriadne citlivé na akékoľvek známky neistoty. V minulosti, počas zavádzania ciel Trumpom, trhy reagovali prudkými poklesmi. Podobný scenár je veľmi pravdepodobný aj v najbližších rokoch, najmä ak sa obchodné spory prehĺbia.
Investori sa budú snažiť vyhnúť akciám firiem, ktorých zisky sú ohrozené vyššími nákladmi alebo odvetnými opatreniami zahraničia. Riziko vstupu amerického akciového trhu do medvedieho trendu (pokles o viac ako 20 %) sa preto výrazne zvýšilo.
Globálne dopady a reakcie obchodných partnerov
Očakávané globálne dôsledky obchodnej vojny sú ďalším negatívnym aspektom Trumpovej politiky. Kanada, Mexiko, Čína aj Európa už avizovali odvetné opatrenia, čo by mohlo vyvolať dominový efekt vo svetovom obchode.
Pokles medzinárodného obchodu by mohol spomaliť globálny ekonomický rast a poškodiť exportné ekonomiky v Európe aj Ázii. Dôsledkom by bola pravdepodobne zvýšená nestabilita a fragmentácia svetového hospodárstva, kedy by sa jednotlivé krajiny viac uzatvorili do regionálnych obchodných blokov.
Záver: Clá sú nebezpečný ekonomický experiment
Hoci Trumpova administratíva obhajuje clá ako prostriedok na posilnenie americkej ekonomiky, historické skúsenosti a ekonomické analýzy jasne hovoria, že výsledkom bývajú vyššie ceny, nižší hospodársky rast a vyššie riziko recesie či stagflácie.
Ekonomické modely naznačujú, že v nasledujúcich rokoch môže dôjsť k ekonomickému spomaleniu v USA, poklesu akciových trhov a negatívnym dôsledkom pre globálnu ekonomiku. Opatrenia zavedené Trumpom teda vyžadujú veľkú opatrnosť a ideálne rýchlu politickú korekciu, aby nedošlo k vážnejšiemu poškodeniu ekonomickej stability a prosperity.
Tip na článok: Ako automatizovať investovanie do ETF typu S&P 500?
Návod: Automatické pasívne investovanie do ETF fondov (napr. S&P500)
Top brokeri
