Buffett, Dimon volajú po vyšších daniach pre bohatých. Má to však háčik
Warren Buffett a Jamie Dimon, šéfovia firiem Berkshire Hathaway a JPMorgan Chase, opakovane vyzývajú Washington, aby zvýšil dane pre najbohatších Američanov. Tvrdia, že ide o otázku spravodlivosti i riešenia rastúceho federálneho deficitu.
Ich postoj je výnimočný najmä v prostredí tradične konzervatívnych finančníkov, kde sa vyššie dane pre bohatých často odmietajú. V súčasnosti však niektorí republikáni zvažujú tzv. „milionársku daň“, čo ukazuje posun v politickej debate na túto tému.
Napriek týmto snahám však zvýšenie sadzieb dane z príjmu pre vysokopríjmové skupiny pravdepodobne nezvýši daňové zaťaženie skutočných miliardárov, ako sú práve Buffett, Dimon, Elon Musk či Jeff Bezos.
Títo ultra-bohatí totiž väčšinu svojho majetku nezískavajú zo mzdy, ale z rastu hodnoty ich investícií – a tie sa zdaňujú inak, respektíve často vôbec nie, pokiaľ nie sú predané.
Prečo „milionárska daň“ míňa cieľ
V USA je daňový systém nastavený na zdaňovanie príjmu, nie bohatstva. Najbohatší Američania preto využívajú viacero legálnych stratégií, ako minimalizovať svoje daňové povinnosti. Patria medzi ne nasledovné spôsoby:
- Príjmy z investícií: Väčšina majetku miliardárov rastie vďaka nerealizovaným kapitálovým ziskom (napríklad rast ceny akcií). Tieto zisky nie sú zdanené, pokiaľ sa akcie nepredajú.
- „Buy, Borrow, Die“ stratégia: Miliardári si požičiavajú peniaze proti hodnote svojich aktív (napríklad akcií), čím získavajú hotovosť bez nutnosti predaja a tým pádom aj bez vzniku zdaniteľného príjmu. Pôžičky nie sú považované za príjem a teda sa nezdaňujú.
- Charitatívne nadácie: Darovanie akcií do vlastných nadácií umožňuje získať daňové úľavy a zároveň sa vyhnúť dani z kapitálových ziskov.
- Dedičstvo a „step-up in basis“: Pri dedení sa hodnota aktív pre daňové účely prepočítava na aktuálnu trhovú hodnotu, čím sa vyhýba zdaneniu nerealizovaných ziskov.
V praxi to znamená, že napríklad Jeff Bezos neplatil žiadnu federálnu daň z príjmu v rokoch 2007 až 2011, hoci jeho majetok prudko rástol. Podobne Elon Musk neplatil žiadnu federálnu daň v roku 2018.
Podľa analýzy ProPublica zaplatilo 25 najbohatších Američanov v rokoch 2014–2018 efektívnu daňovú sadzbu len 3,4%, pričom bežná domácnosť platí okolo 14%.
Kto by na „milionárskú daň“ skutočne doplatil?
Navrhovaná „milionárska daň“ by v praxi najviac zasiahla vysokopríjmových profesionálov – bankárov, lekárov, právnikov, športovcov či manažérov, ktorí zarábajú vysoké mzdy.
Títo ľudia nemajú možnosť optimalizovať dane cez investičné príjmy v takej miere ako miliardári.
Federálna sadzba dane z príjmu pre najvyššie príjmy je aktuálne 37% a uvažuje sa o jej zvýšení na 40%, no tieto sadzby sa nevzťahujú na kvalifikované dividendy a dlhodobé kapitálové zisky, ktoré sú zdaňované maximálne 23,8%.
Návrhy na zrušenie daňových výhod pre tzv. „carried interest“ v private equity a hedge fondoch by mohli štátu priniesť miliardy, ale legislatívny proces je stále na začiatku a nie je isté, či sa podarí tieto výhody odstrániť.
Niektorí argumentujú, že celkové daňové zaťaženie ultra-bohatých je už vysoké, ak sa zohľadnia aj firemné, dedičské, štátne a miestne dane – podľa štúdie amerického ministerstva financií môže efektívna sadzba dosiahnuť až 60%.
Realita však ostáva, že väčšina daňového zaťaženia nepadá na rast ich majetku, ale na príjem, ktorý tvoria predovšetkým zamestnanci a profesionáli.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri










