Dve popredné svetové investičné banky znížili v tomto týždni už tretíkrát v tomto roku svoje predikcie pre vývoj čínskeho HDP na základe pokračujúcej zero-covid politiky čínskej vlády v spojitosti so súčasnými lockdownami v tejto krajine.
Odhady švajčiarskej UBS aj americkej JPMorgan počítajú s tým, že čínske HDP bude tento rok rásť pod 4%, čo je výrazne menej, než je oficiálny čínsky cieľ stanovený na úroveň 5,5% rastu.
UBS znížila svoju predpoveď len na 3%, čo je výrazný pokles oproti predošlému odhadu 4,2% rastu, kým JPMorgan znížila odhad na 3,7% oproti predošlým 4,3%.
,,Vzhľadom na povahu omikronu nebude uvoľňovanie obmedzení v súvislosti s Covidom nebude pravdepodobne také rýchlo ako v roku 2020,” uviedol ekonóm UBS To Wang k utorňajšej analýze. ,,Pretrvávajúce obmedzenia a nejasnosť ohľadom stratégie odchodu zo od súčasnej čínskej politiky s súvislosti s Covidom pravdepodobne utlmia dôveru podnikov a spotrebiteľov a zabránia uvoľneniu zadržiavaného dopytu,“ doplnil.
Ako upozorňuje CNBC, Čína bola jedinou veľkou ekonomikou, ktorá v roku 2020, kedy vypukla vo svete pandémia koronavírusu, dokázala rásť, keď jej HDP stúplo o 2,2%. Podarilo sa jej to najmä vďaka tomu, že bola schopná rýchlo obnoviť výrobu po ukončení lockdownov, kým ostatné ekonomiky sa rozbiehali oveľa pomalšie.
Európa sa naučila žiť s Covidom, Čína nie
Tohtoročná vlna Covid, za ktorou stojí omnoho prenosnejší variant omicron (ktorý je však zároveň menej nebezpečný) však ukazuje iný obraz – západný svet sa totiž naučil s covidom žiť a nepristupuje k drastickým lockdownom, kým Čína sa drží svojej zero-covid politiky, čo znamená, že hoci omicron je menej nebezpečný, neváha s prísnymi lockdownami, ktoré vedú k zatvoreniu fabrík a teda spomaleniu ekonomiky.
O čom boli nové Fed Minutes? Powell a spol. chcú zaradiť neutrál, zvyšovanie sadzieb bude pokračovať
,,Neistoty súvisiace s ekonomickými prognózami sú vysoké. Najväčšou neistotou zostáva zero-covid politika Činy vrátane rizík dlhodobého narušenia ekonomickej aktivity a rizika opakujúcich sa vĺn omikronu,” komentoval situáciu zástupca JPMorgan pre Činu Haibin Zhu.
Zhu tiež upozornil, že testovanie na Covid stojí čínsku pokladňu nemalé peniaze – ide o 40 až 50 miliárd juanov ročne, teda minimálne o 0,4% až 0,5% ročného HDP. ,,To nezahŕňa výdaje na verejné zdravotníctvo, poskytovanie komunitných služieb cez lockdowny a výstavbu testovacích staníc a karanténnych centier,“ dopĺňa správa JPMorgan.
Zero-covid politika Číny má dopad aj na globálnu ekonomiku
Nutné je doplniť, že zero-covid politika Číny vplýva aj na globálnu ekonomiku, keďže Čína je významným exportérom mnohých dôležitých produktov či už pre automobilky, technologický sektor či iné segmenty. To samé o sebe tiež tlačí na rast inflácie, pretože nedostatok týchto produktov vytvára tlak na ich zdražovanie, čo sa napríklad vo výrobe následne premieta do vyšších cien finálnych produktov.
Zdroj: cnbc.coml
