Európska centrálna banka by mala podľa šéfa fínskej centrálnej banky rýchlo prikročiť k zvýšeniu úrokových sadzieb, aby spomalila rýchlo rastúcu infláciu.
Komentáre Olliho Rehna, guvernéra Bank of Finland, prichádzajú v čase, kedy americký Fed zvýšil sadzby o ďalších 50 bázických bodov a Bank of England pristúpila už ku štvrtému zvyšovaniu sadzieb v rade. Európska centrálna banka však s týmto krokom stále otáľa.
,,Máme konflikt v tlakoch v menovej politike. Sme takmer medzi skalou a miestom tvrdého pristátia, takže na jednej strane musíme zabezpečiť, aby sme udržali rast a na druhej strane musíme zabrániť tomu, aby sa vyššie očakávania týkajúce sa inflácie zakorenili a odrazili sa na trhu práce. Inými slovami musíme sa vyhnúť sekundárnym účinkom (inflácie). Z tohto dôvodu by sme podľa mňa mali pomerne urýchlene dostať na nulu (v QE) a pokračovať v postupnom procese normalizácie menovej politiky. Samozrejme všetko je podmienené tým, že ruská vojna na Ukrajine nebude podstatne eskalovať a zintenzívňovať sa, čo by mohlo narušiť všetky naše prognózy o ekonomickom oživení.“
Britská centrálna banka Bank of England (BoE) medzitým pristúpila už k štvrtému zvýšeniu úrokových sadzieb, čím ich dostala na najvyššiu úroveň za posledných 13 rokov. Guvernéri BoE vo štvrtok odsúhlasili zvýšenie sadzieb o ďalších 25 bázických bodov v pomere 6 proti 3, čím sa základná úroková sadzba vo Veľkej Británii dostala na 1%. Banka tiež uviedla, že tri hlasy, ktoré boli proti, chceli presadiť ešte vyššie zvýšenie sadzieb a to až o 0,5 percentuálneho bodu – teda dostať sadzby na 1,25%.
Ročná inflácia dosiahla vo Veľkej Británii 30-ročné maximum na úrovni 7%. Pokiaľ ide o eurozónu, kde Európska centrálna banka (ECB) stále váha so zvyšovaním sadzieb, inflácia je podľa posledných dát na historickom maxime medziročných 7,5%.
Úrokové sadzby zvýšila vo štvrtok opäť aj Česká národná banka (ČNB) a to až o 75 bodov, čím ju dostala na úroveň 5,75%, čím prekvapila nejedného analytika – vo všeobecnosti sa totiž počítalo so zvýšením „len“ o 50 bázických bodov. Hlavným dôvodom tohto kroku je podobne ako v prípade BoE vysoká inflácia – v ČR je podľa posledných dát z marca na medziročnej úrovni až 12,7%.
Prečítajte si tiež:
Obrovský prepad amerických indexov sa odzrkadlil aj na ázijských a európskych trhoch
Zdroj: www.cnbc.com, cnbc.com
Páčil sa vám tento článok?
Ak sa vám náš obsah páči, odmeniť nás môžete tým, že sa na portál FTNews.sk vrátite opäť. Popri tom odporúčame sledovať našu Facebook stránku a Twitter kanál Zaujalo ma, ktorý odkazuje na najzaujímavejšie články z nášho webu.
Našli ste v článku chybu? Budeme vďační, keď nás kontaktujete a upozorníte nás na ňu.
