Čo je to vlastne stagflácia a prečo je nebezpečná
Stagflácia je jeden z tých ekonomických pojmov, ktorý znie strašidelne, lebo aj je. Ide o kombináciu dvoch vecí, ktoré sa zvyčajne nevyskytujú súčasne: spomalenie hospodárskeho rastu a zároveň rastúca inflácia. Pre bežného človeka to znamená, že ekonomika ide dolu kopcom, no ceny idú nahor. A práve to teraz hrozí Európe.
Valdis Dombrovskis, komisár Európskej komisie pre hospodárstvo a produktivitu, povedal pre CNBC v pondelok na okraji stretnutia ministrov financií G7 v Paríži, že „EÚ čelí stagflačnému šoku.“
Tento výrok prišiel práve v deň, keď Komisia pripravuje zverejnenie jarnej hospodárskej prognózy, v ktorej budú čísla rastu upravené nadol a čísla inflácie nahor.
Podľa Dombrovského môže rast EÚ v roku 2026 klesnúť o 0,4 percentuálneho bodu oproti pôvodným predpokladom, pričom inflácia môže byť až o jeden percentuálny bod vyššia. Ak by sa narušenia dodávok ukázali ako výraznejšie a dlhšie trvajúce, rast by mohol byť nižší až o 0,6 percentuálneho bodu v rokoch 2026 aj 2027.
Komisár pritom priznal, že manévrovací priestor tvorcov politík je dnes „obmedzenejší než kedykoľvek predtým„, čo ponecháva len málo priestoru na takú rozsiahlu fiškálnu odpoveď, akú sme videli počas pandémie koronavírusu. Inými slovami: vládam zostalo menej nástrojov, ako situáciu hasiť.
Hormuzský prieliv a ropná kríza, ktorá škrtí Európu
Jadrom celého problému je Hormuzský prieliv, úzky morský koridor medzi Iránom a Ománom. Zhruba 20 až 21 percent celosvetového námorného obchodu s ropou za normálnych podmienok prechádza práve tadiaľto. Ide o najkritickejšie miesto zlyhania v globálnom energetickom reťazci a žiadna kombinácia alternatívnych ropných vedení, uvoľnení strategických rezerv ani opatrení na strane dopytu ho nedokáže plnohodnotne nahradiť.
Dombrovskis zdôraznil, že uvoľňovanie strategických ropných rezerv zo strany EÚ prebieha naďalej a existujú obavy z nedostatku v určitých oblastiach, ako sú inovačné palivá. „Čím dlhší bude konflikt, tým väčšie riziko zásobovacích úzkych hrdiel,“ povedal, a pridal výzvu, aby politická odpoveď nezvyšovala dopyt po fosílnych palivách.
Trhy reagujú nervózne, investori prepisujú scenáre
Situácia nevypla len politikov, ale aj finančné trhy. Podiel investorov, ktorí očakávajú stagfláciu v Európe, vyskočil z 15 percent na 50 percent.
Čistých 39 percent respondentov pritom očakáva, že európska jadrová inflácia bude o rok vyššia, čo je nárast oproti 11 percentám z predchádzajúceho prieskumu. Analytici z Bank of America opisujú stagfláciu ako „primárny pohľad na makroekonomický režim trhu“.
Predseda Eurozóny Kyriakos Pierrakakis sa pokúsil situáciu trochu zmierniť slovami, že EÚ nie je „v plnom stagflačnom móde„, lenže prognózy rastu sú aj tak smerom nadol a inflácia nahor.
Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagarde zase konštatovala, že stagflácia je pojem zo 70. rokov a nemali by sme ho aplikovať na súčasnosť. Realita čísel hovorí niečo iné.
Pre bežných Európanov to znamená jediné: drahšie energie, drahšie potraviny a ekonomika, ktorá rastie pomalšie, než by sme všetci chceli. Riešenie? Podľa predsedníctva eurozóny musia byť všetky podporné opatrenia dočasné, cielené a efektívne, zamerané predovšetkým na najzraniteľnejšie domácnosti a podniky. Kríza zároveň „podčiarkuje dôležitosť ďalších investícií do čistej energetickej infraštruktúry a energetickej autonómie Európy„.
Tento článok slúži len na informačné účely a nepredstavuje investičné odporúčanie.
[topBurzyClanek]
