Čo sa stalo a prečo to vadí
Ešte pred vypuknutím vojny v Iráne koncom februára 2026 panoval v Európe relatívne pokojný výhľad — inflácia bola blízko cieľov centrálnych bánk a úrokové sadzby mali stagnujúci alebo klesajúci trend. Všetko sa však zmenilo zo dňa na deň.
Európska centrálna banka (ECB) na svojom marcovom zasadnutí ponechala kľúčovú depozitná sadzbu na úrovni 2 % — tam, kde sa nachádza od júna 2025. Banka pritom varovala, že vojna v Iráne krátkodobo výrazne zdvihne infláciu cez vyššie ceny energií, pričom dlhodobý dopad zostáva neistý.
Rovnako sa zachovala aj Bank of England. Britská centrálna banka ponechala úroky nezmenené na 3,75%, pričom jej rozhodnutie bolo jednomyseľné — všetkých deväť členov menového výboru hlasovalo zhodne. Analytici následne skonštatovali, že tým fakticky pochovala akékoľvek nádeje na znižovanie sadzieb v roku 2026.
Pred tým, v stredu, zachoval rovnakú líniu aj americký Federálny rezervný systém (Fed). Predseda Jerome Powell poukázal na narastajúcu neistotu v americkom hospodárstve a naznačil, že Fed môže zostať v tejto pozícii dlhodobo.
Výsledok? Na trhoch s dlhopismi zavládol chaos.
Výnosy 10-ročných britských štátnych dlhopisov (gilts) vyskočili o viac ako 13 bázických bodov na 4,871% — nové 52-týždňové maximum.
Výnosy 2-ročných dlhopisov, citlivejších na rozhodnutia o sadzbách, v jeden moment vzrástli až o 39 bázických bodov — najväčší skok od slávneho „mini-rozpočtu“ Liz Trussovej v septembri 2022. C
Matthew Amis z Aberdeen Investments to zhrnul výstižne: „Ceny energií rastú a Bank of England otvorila dvere potenciálnemu zvyšovaniu sadzieb — to spoločne udrelo do britských dlhopisov. Nemecké bundy sú relatívnym pokojom v tejto búrke, no aj ony smerujú k 3% kvôli podobným inflačným obavám.“
Hormuz, ropa a hrozba stagflácie
Za celým tým stojí jedna kľúčová vec — Hormuzský prieliv. Táto úžina bola pred vojnou ročne využívaná na transport zhruba pätiny svetových dodávok ropy. Po vypuknutí konfliktu sa však lodná doprava cez túto úžinu takmer zastavila.
Ceny ropy Brent sa v súčasnosti pohybujú okolo 112 dolárov za barel, pričom počas obchodného dňa dosiahli aj 113 dolárov. Len nedávno boli pritom o 50-60% nižšie.
ECB vo svojich nových prognózach počíta s priemernou infláciou 2,6% v roku 2026, potom 2,0% v roku 2027 a 2,1% v roku 2028. V základnom nepriaznivom scenári — teda pri dlhšom narušení dodávok cez Hormuz — by však inflácia v eurozóne mohla v roku 2026 vyskočiť až na 3,5% a v extrémnom scenári až na 4,4%.
Problémom je aj to, že európske zásoby plynu boli pred konfliktom na historicky nízkych hodnotách — odhadovaných na len 30% kapacity po tuhej zime 2025/2026. Holandské ceny plynu (TTF) sa od začiatku vojny takmer zdvojnásobili na viac ako 60 EUR/MWh.
Simon Dangoor z Goldman Sachs Asset Management skonštatovalí, že ďalším krokom ECB bude pravdepodobne zvýšenie sadzieb: „Správna rada je zjavne citlivá na riziká rastu inflácie. Zvýšenie sadzieb je možné neskôr v roku 2026, no ECB je pripravená konať skôr, ak sa situácia zhorší.“
Analytici Bank of America medzitým zvýšili odhad priemernej ceny Brentu pre rok 2026 na 77,50 dolára za barel oproti pôvodným 61 dolárom. V prípade, že konfliktu potrvá až do druhého štvrťroka, mohla by priemerná cena siahnuť až na 85 dolárov. V extrémnom, no málo pravdepodobnom scenári by Brent mohol priemerovať okolo 130 dolárov za barel.
Napriek tomu nie všetci analytici bijú na poplach. Nicholas Brooks z ICG upozorňuje, že ropa by musela zostať nad 100 dolármi dlhší čas, aby ECB skutočne pristúpila k zvyšovaniu. Jeho základný scenár počíta s tým, že ceny energií v najbližších týždňoch klesnú a výnosy dlhopisov sa vrátia nadol.
Jedno je však isté — európske dlhopisy a úrokové sadzby budú až do vyjasnenia situácie v Iráne zostávať v turbulentnom pásme.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
