Dve desaťročia platilo na amerických burzách jedno železné pravidlo: veľké firmy svoje akcie skupovali. Spätné odkupy (buybacks) znižovali počet akcií v obehu, podopierali ceny a odmeňovali akcionárov. Podľa analytikov JP Morgan sa však tento mechanizmus chystá obrátiť naruby — a dôvodom je nenásytný hlad umelej inteligencie po kapitáli.
Na túto zmenu upozornil profilovaný makroekonomický účet The Kobeissi Letter, ktorý zhrnul najnovšiu prognózu americkej banky:
„AI revolúcia potrebuje viac financovania. Čisté emisie akcií podľa odhadov vzrastú na približne 200 miliárd dolárov v roku 2026 a v roku 2027 vyskočia o +500 % medziročne, na zhruba 1,2 bilióna dolárov, podľa JP Morgan. Zahŕňa to IPO, sekundárne emisie a ďalšie predaje akcií po zohľadnení spätných odkupov. Spoločne by to bolo najväčšie dvojročné obdobie čistých emisií akcií minimálne od konca 90. rokov.“
The AI revolution needs more funding:
Net equity issuances are estimated to rise to ~$200 billion in 2026 and surge +500% YoY in 2027, to ~$1.2 trillion, according to JP Morgan.
This includes IPOs, secondary offerings, and other share sales after accounting for buybacks.… pic.twitter.com/C8zeFey457
— The Kobeissi Letter (@KobeissiLetter) June 16, 2026
Čo znamenajú „čisté emisie akcií“ a prečo na nich záleží
Aby sme pochopili váhu tohto čísla, treba si ujasniť pojem. Čistá emisia akcií (net equity issuance) je rozdiel medzi objemom nových akcií, ktoré firmy na trh vypustia, a objemom akcií, ktoré z trhu naopak stiahnu cez spätné odkupy.
Keď je toto číslo záporné — ako bolo posledných dvadsať rokov — z trhu mizne viac akcií, než pribúda, a ponuka sa zmenšuje. Keď sa otočí do výrazného plusu, deje sa opak: trh musí vstrebať záplavu nového papiera.
A práve to je pointa prognózy. The Kobeissi Letter pripomína, že ide o ostrý obrat oproti približne 12 biliónom dolárov akcií odkúpených za predchádzajúcich dvadsať rokov, ktoré rok čo rok znižovali dostupnú ponuku akcií.
Inými slovami mechanizmus, ktorý dlhé roky umelo podpieral ceny amerických akcií, sa nielen vypína, ale prepína do opačného režimu.
Motor zmeny: SpaceX, OpenAI a Anthropic
Konkrétny spúšťač tejto vlny už nie je hypotetický. Vlajkovou loďou je rekordné IPO spoločnosti SpaceX, ktoré sa uskutočnilo v polovici júna.
Po uplatnení takzvanej greenshoe opcie zo strany upisovateľov vyšplhal celkový objem získaného kapitálu na 85,7 miliardy dolárov, čím sa stalo najväčším IPO v histórii. Pôvodne sa pritom očakávalo „len“ 75 miliárd.
Firma vstúpila na Nasdaq pod tickerom SPCX a jej trhová hodnota sa v prvý deň obchodovania vyšplhala nad 2 bilióny dolárov, vďaka čomu sa Elon Musk stal prvým dolárovým bilionárom na svete.
Podstatné je, kam peniaze pôjdu: značnú časť výnosov plánuje SpaceX použiť na rozšírenie svojej AI compute infraštruktúry, teda výpočtových kapacít pre umelú inteligenciu. SpaceX tak nie je len kozmickou firmou. Po vlaňajšom zlúčení s Muskovým xAI ide o hybrid, ktorý kombinuje rakety, satelitný internet Starlink a ambície v oblasti AI.
A ako naznačuje The Kobeissi Letter, SpaceX je len predvojom:
„Tento nárast poháňa IPO SpaceX vo výške 85,7 miliardy dolárov, najväčšie v histórii, popri pripravovaných mega-IPO od OpenAI a Anthropicu. Zároveň sa očakáva, že Alphabet, Meta a Oracle získajú stovky miliárd v sekundárnych emisiách akcií na financovanie svojich plánov výdavkov na AI.“
OpenAI aj Anthropic, oceňované súkromnými investormi blízko hranice jedného bilióna dolárov, podľa CNBC už podali dôverne žiadosti o vstup na burzu — a tieto transakcie by sa mohli udiať ešte tento rok. Ak sa tak stane, na trh prídu dvaja najväčší hráči generatívnej AI naraz, necelé štyri roky po jej masovom rozmachu.
Druhá strana mince: zadlžovanie aj riedenie podielov
Tu sa oplatí pridať kontext, ktorý samotný tweet neuvádza, no je preň zásadný. Emisie akcií totiž nie sú jediným spôsobom, akým technologickí giganti financujú Ai boom — paralelne bežie aj obrovská vlna dlhu.
Podľa prognózy Morgan Stanley má globálne zadlženie naviazané na umelú inteligenciu v roku 2026 vzrásť takmer na 570 miliárd dolárov, čím by sa viac než zdvojnásobilo. JP Morgan zároveň zvýšil svoj odhad celkových investícií do AI infraštruktúry do roku 2030 na 5,5 bilióna dolárov, pričom približne 4,1 bilióna z toho má pochádzať práve z dlhového financovania.
Kombinácia oboch trendov — emisií akcií aj dlhopisov — má pre investorov dva praktické dôsledky.
Po prvé, masívne nové emisie akcií znamenajú riedenie podielov (dilution): keď firma vydá viac akcií, existujúci akcionári vlastnia menší kúsok koláča, čo môže tlačiť na cenu smerom nadol.
Po druhé, ako varuje analýza Morgan Stanley, hlavným rizikom je, že páka (zadlženie) rastie rýchlejšie než tržby. Ak by príjmy z AI sklamali práve vo chvíli, keď kapitálové výdavky vrcholia, firmy by čelili oveľa drahšiemu refinancovaniu stoviek miliárd dolárov.
Záver: koniec jednej éry trhov
Z výpovednej hodnoty tejto prognózy plynie jedno: trh, na ktorý sme si za posledných dvadsať rokov zvykli — kde firmy systematicky sťahovali vlastné akcie a podpierali ceny — sa zásadne mení. Ak sa odhady JP Morgan naplnia, čaká nás podľa slov The Kobeissi Letter „historická vlna emisií amerických akcií“.
Pre investorov to neznamená automaticky pokles cien — dopyt po akciách firiem napojených na AI je zatiaľ enormný, čo ukázal aj samotný úpis SpaceX, kde údajny celkový záujem dosiahol 150 miliárd dolárov oproti 75 miliardám dostupných akcií.
Otázkou skôr je, či trh dokáže vstrebať tak obrovský objem nového papiera bez toho, aby sa to prejavilo na valuáciách. Roky, keď bola znižujúca sa ponuka akcií tichým spojencom rastúcich búrz, sa podľa všetkého končia.
To, čo príde namiesto nich, bude pravdepodobne volatilnejšie — a oveľa viac závislé od toho, či investície do umelej inteligencie skutočne prinesú sľubované výnosy.
Tento článok má informačný charakter a nepredstavuje investičné odporúčanie.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
