Hoci sa politická mapa Venezuely po zatknutí Nicolása Madura dramaticky mení, odpoveď na otázku, kto drží ruku na kohútikoch s venezuelskou ropou, zostáva zatiaľ prozaická.
„Petróleos de Venezuela (PDVSA), štátna ropná spoločnosť, kontroluje väčšinu produkcie a rezerv,“ upozorňuje Andy Lipow, prezident spoločnosti Lipow Oil Associates.
Zatiaľ čo titulky novín hovoria o prevrate, v teréne tak podľa všetkého stále dominuje štátny moloch, ktorý bol v 70. rokoch znárodnený a za posledné dekády systematicky devastovaný.
Zahraniční investori však čakajú na svoju príležitosť. Americký gigant Chevron má vďaka existujúcim licenciám a spoločným podnikom najlepšiu východiskovú pozíciu na to, aby v prípade uvoľnenia sankcií prebral iniciatívu.
Ak sa k moci dostane proamerická vláda, Chevron bude prvou voľbou pre obnovu sektora, tvrdí Saul Kavonic z MST Financial.
V hre sú však aj európski hráči ako talianska Eni či španielsky Repsol, ktorí si v krajine udržali svoje pozície napriek rokom nestability.
Na opačnej strane stoja záujmy Ruska a Číny, ktoré do režimu naliali miliardy a svoje pohľadávky majú kryté práve ropnými aktívami.
Prečo je „špinavá“ ropa pre USA taká dôležitá
Paradoxom venezuelskej krízy je, že americký trh túto ropu zúfalo potrebuje. Nejde o množstvo, ale o kvalitu.
Venezuelská ropa je ťažká a sírnatá (tzv. sour crude), čo je presne ten typ suroviny, na ktorý sú technologicky nastavené mnohé komplexné rafinérie na pobreží Mexického zálivu v USA.
„Americké rafinérie… milujú sŕkať túto mazľavú ropu z Venezuely a Kanady,“ vysvetľuje Bob McNally z Rapidan Energy Group. Nahradiť tieto dodávky ľahkou bridlicovou ropou z Texasu nie je technicky efektívne.
Okamžitá reakcia trhu je však opatrná a analytici varujú pred „rizikovou prirážkou“ vo výške približne 3 doláre za barel.
Hlavným problémom je chaos – kupci momentálne nevedia, komu majú za ropu platiť. Navyše, infraštruktúra je v takom dezolátnom stave, že ani okamžitá zmena vlády neprinesie zázraky.
Helima Croft z RBC varuje, že na zvrátenie dvoch desaťročí zanedbávania budú potrebné investície vo výške aspoň 10 miliárd dolárov ročne.
Produkcia, ktorá v roku 1997 dosahovala 3,5 milióna barelov denne, sa dnes potáca na úrovni 950 000 barelov, pričom značná časť exportu bola doteraz realizovaná cez tzv. „tieňovú flotilu“ tankerov obchádzajúcich sankcie.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
