Trhy reagujú na zmätočné signály z Washingtonu
Ceny ropy v utorok ráno po pondelňajšom mierne klesajúcom vývoji opäť prudko vzrástli. Medzinárodný benchmark Brent sa vyšplhal na takmer 103 dolárov za barel a americká WTI stúpla na 95,85 dolára. Za rastom stojí pretrvávajúca neistota okolo plánovanej koalície, ktorá by mala eskortovať tankery cez Hormuzský prieliv.
Americký minister financií Scott Bessent v pondelok potvrdil, že USA v súčasnosti umožňujú iránskym tankerom prechádzať cez prieliv, čím sa snažil upokojiť trhy. „Iránske lode už prechádzajú a my sme to dovolili, aby bol svet dostatočne zásobený,“ povedal pre CNBC. Zároveň dodal, že cez prieliv prechádzajú aj niektoré plavidlá smerujúce do Indie a Číny.
Podľa denníka Wall Street Journal plánujú USA zároveň naďalej čoskoro oznámiť koalíciu krajín na eskortovanie lodí. Prezident Donald Trump však pripustil, že koalícia ešte nie je pripravená. „Niektorí sú veľmi nadšení a niektorí menej,“ uviedol na tlačovej konferencii. Dodal, že ho frustruje neochota krajín, ktoré USA chránili desaťročia.
Kto sa pridá a kto nie
Reakcie spojencov sú zatiaľ vlažné. Nemecko otvorene odmietlo účasť. Kancelár Friedrich Merz povedal, že Berlín nepošle vojenské kapacity do prielivu, pokiaľ trvá vojna. Japonská premiérka Sanae Takaichi tiež vylúčila aktuálne plány na vyslanie námorných síl. Austrália zaujala rovnaký postoj.
Britský premiér Keir Starmer bol diplomatickejší. Priznal, že znovuotvorenie prielivu nebude jednoduché, a diskutoval o možnostiach s Trumpom aj kanadským premiérom Markom Carneyom. Francúzsko má v oblasti nasadenú lietadlovú loď a prezident Emmanuel Macron volá po obnovení slobodnej plavby.
Irán medzitým tvrdí, že prieliv blokuje len pre lode spojené s USA a Izraelom. Minister zahraničných vecí Abbás Aragčí potvrdil, že viacero krajín už požiadalo Teherán o povolenie pre prechod svojich plavidiel. India napríklad vyrokovala prechod dvoch tankerov s plynom a čaká na potvrdenie pre ďalších 22 lodí.
Najväčší výpadok dodávok v histórii
Rozsah krízy je bezprecedentný. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) globálne dodávky ropy klesnú v marci o 8 miliónov barelov denne – to je takmer 8% celosvetového dopytu.
Krajiny Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie, Iraku, Kuvajtu a SAE museli obmedziť ťažbu o najmenej 10 miliónov barelov denne, pretože nemajú kam ropu exportovať.
IEA to označila za najväčší výpadok dodávok v histórii svetového ropného trhu. Členské krajiny agentúry sa dohodli na uvoľnení rekordných 400 miliónov barelov zo strategických rezerv. USA prispejú 172 miliónmi barelov zo Strategickej ropnej rezervy. No analytici upozorňujú, že ani to nestačí. Tieto zásoby pokryjú len zlomok strát spôsobených uzavretím prielivu.
Prečo sa eskort zatiaľ nekoná
Minister energetiky Chris Wright minulý týždeň priznal, že americké námorníctvo jednoducho nie je pripravené. „Stane sa to relatívne skoro, ale teraz to nie je možné. Všetky naše vojenské kapacity sú zamerané na ničenie iránskych útočných schopností,“ povedal. Podľa neho by eskortná misia mohla začať ku koncu marca.
Experti však varujú, že aj po spustení eskortov sa obnovia maximálne na 10% pôvodnej premávky. Prieliv je široký len asi 16 kilometrov v najužšom bode a obrovské tankery tam majú minimálny priestor na manévrovanie. Irán disponuje námornými mínami, protilodnými raketami, dronmi a rýchlymi útočnými člnmi, čo robí eskort mimoriadne riskantným.
Warren Patterson z ING to zhrnul jasne: „Kým sa nepodarí obnoviť tranzit, akékoľvek politické vyhlásenia budú mať obmedzený dopad.“
Bessent sa pokúsil upokojiť trhy s tým, že po skončení vojny by ceny ropy mali klesnúť „výrazne pod 80 dolárov za barel“. Kedy sa tak stane, však nevie povedať nikto.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
