Posledné dáta z indexu spotrebiteľských cien vypovedajúce o medziročnom raste inflácie amerického dolára o 7,5% spôsobili na tvárach predstaviteľov americkej centrálnej banky (FED) nejdenú vrásku. Situácia na Ukrajine v súvislosti s inváziou ruských vojsk to však ešte viac komplikuje.
Po nedávnom zverejnení indexu spotrebiteľských cien sa začalo intenzívne diskutovať o možnosti, či FED v marci, kedy má naplánovanú najbližšiu oficiálnu riadnu dvojdňovú schôdzu, nezvýši úrokové sadzby až o pol percentuálneho bodu namiesto očakávaných 0,25%. Invázia ruských vojsk na Ukrajinu však prináša do celej veci novú premennú, ktorá môže snahu FED spomaliť infláciu ešte väčšmi skomplikovať.
CNBC na základe toho tvrdí, že postup FED v súvislosti so zvýšením úrokových sa stal menej jednoznačný, ak bude Rusko pokračovať vo svojom vojenskom úsilí na východe Európy. Kroky ruskej federácie totiž priamo ovplyvňujú ceny ropy a benzínu smerom nahor, čo priamo vplýva na amerických spotrebiteľov a teda následne aj na infláciu v USA.
Všetko komplikuje rast ceny ropy
Ceny ropy a iných komodít rastú kvôli obavám, že pohyb ruských jednotiek na Ukrajinu a sankcie zo strany USA a EÚ by mohli potenciálne viesť k obmedzeným dodávkam týchto surovín. Rusko je totiž významným exportérom ropy a zemného plynu a taktiež je veľmi dôležité v prípade exportu pšenice, niklu, hliníka a iných kovov.
Mark Zandi, ktorý je hlavným analytikom ratingovej agentúry Moody’s upozornil, že problémová je najmä ropa. ,,Tá pravdepodobne zdražela už o 10 až 15 dolárov za barel kvôli tomuto konfliktu… a pravdepodobne ešte porastie, ak bude konflikt eskalovať. Medzitým už teraz sme na medziročnej spotrebiteľskej inflácii na úrovni 7,5%. Mám pocit, že to skutočne skomplikuje snahy FED udržať infláciu na uzde a vrátiť sa k plnej zamestnanosti.”
CNBC dopĺňa, že spotrebitelia v USA platili v utorok za galón bezolovnatého benzínu 3,53 USD, čo je o 90 centov viac ako pred rokom a o 21 centov viac ako pred mesiacom. Cena ropy vzrástla za posledný rok už asi o 50%.
Ekonómovia sa vzhľadom na čerstvé okolnosti spojené s ruskou snahou zabrať si územie Ukrajiny začínajú zhodovať, že práve cena ropy bude to, čo bude najviac riadiť najbližšiu politiku FED. Nárast cien najprv spôsobuje rast inflácie a nakoniec by sa mohol stať deflačným faktorom, ak by cena stúpla a pretrvávala, čím by sa spomalil celkový ekonomický rast. Energetickí analytici dopĺňajú, že ak by Rusko spustilo na Ukrajine rozsiahlu vojenskú inváziu, ceny ropy môžu ísť ešte oveľa vyššie.
FED bude musieť byť opatrný
Bruce Kasman, ktorý je hlavným ekonómom JP Morgan očakáva, že špekulácie o 0,50% navýšení úrokových sadzieb už v marci sú pravdepodobne za takýchto okolností mimo hru. FED podľa neho naopak zvolí menej agresívnu cestu zvýšením sadzieb o 0,25% s tým, že v roku 2022 tak urobí celkovo šesťkrát.
,,Určíte si myslím, že ropa dnes stojí asi o 30% oproti priemeru za štvrtý štvrťrok. Ak sa posunie smerom k 75% až 100% nárastu, čo by posunulo cenu ropy na 120 až 150 dolárov za barel, potom sa budem domnievať, že by to urobilo dosť škôd na to, aby to malo negatívny dopad na globálny ekonomický rast,” vyhlásil.
Mark Zandi z Moody’s doplnil, že rast ceny ropy na 150 dolárov za barel je podľa jeho názoru málo pravdepodobný, pričom povedal, že by išlo o zrejme najčernejší možný scenár. S Kasmanom však súhlasí, že ceny pohonných hmôt rozhodne priťahujú pozornosť FED a ovplyvnia kroky amerických centrálnych bankárov.
,,Myslím si, že to posilňuje ich inštinkt rýchlo normalizovať politiku, pretože sa zameriavajú viac na inflačné účinky ako na rast. Pandémia bola najväčším ponukovým šokom a teraz sa pridal ďalší šok z ceny ropy. V rovnakom čase prišli dva vážne ponukové šoky. FED to má ťažké.“
Keď rastú ceny ropy, FED sadzby nezvyšuje
Bruce Kasman doplnil, že FED sa nenechá odradiť od zvyšovania sadzieb, ale určite to naňho zvyšuje tlak. Pripomenul, že historicky FED nezvykne sadzby zvyšovať, keď rastú ceny ropy. Lenže inflácia ho teraz núti konať.
,,Určite to zvyšuje tlak. Do tej miery, kým (ekonomický) rast nie je poškodený, sa samotná inflácia stáva strednodobejším problémom. Na druhej strane skutočnosť, že FED sprísňuje a dostávame sa k negatívnemu ponukovému šoku, zväčšuje sa negatívny dopad ponukového šoku na rast, keď FED sprísňuje. Toto je niečo, čo sme v podstate nevideli od dôb Paula Volckera.“
Poznámka: Paul Volcker je bývalým predsedom FEDU, ktorý sa preslávil svojim agresívnym bojom s infláciou v roku 1981. V tom čase americká centrálna banka zvýšila cieľovú úrokovú sadzbu až na 20%.
Kasman následne pripomenul, že keď ceny ropy prudko rástli, predchádzajúci šéfovia FED či už išlo o Greenspana, Bernankeho či Yellenovú (súčasná Ministerka financií), vždy ustúpili a sadzby nezvyšovali, alebo rast ceny ropy prišiel, až po tom ako pristúpili k tighteningu (kvantitatívne uťahovanie súvahy FED).
Dôležité štatistiky
Na záver Zandi doplnil dôležité štatistiky: energetické produkty tvoria v súčasnosti 4,3% spotrebiteľských výdavkov v USA a k decembru 2021 tvorili pohonné hmoty 2,7% spotrebiteľských výdavkov Američanov. Ak však pôjde cena ropy vyššie, tieto percentá môžu prudko narastať. Svoj vrchol dosiahli v ére zmieňovaného Volckera v júni 1981, kedy spotrebiteľské výdavky na energiu predstavovali až 10% nákladov. Historické minimum bolo naopak zaznamenané v novembri 2020, kedy klesli na 3,3%.
Zdroj: cnbc.com
Páčil sa vám tento článok?
Ak sa vám náš obsah páči, odmeniť nás môžete tým, že sa na portál FTNews.sk vrátite opäť. Popri tom odporúčame sledovať našu Facebook stránku a Twitter kanál Zaujalo ma, ktorý odkazuje na najzaujímavejšie články z nášho webu.
Našli ste v článku chybu? Budeme vďační, keď nás kontaktujete a upozorníte nás na ňu.
