Obavy z totálnej invázie ruských ozbrojených síl na Ukrajinu narastajú. Potenciálne napadnutie Ukrajiny hrubou silou nedáva spávať ani centrálnym bankárom a nejde pritom len o USA, kde sa sprísňovanie monetárnej politiky FED-u očakáva už po najbližšom marcovom stretnutí.
S potenciálnou Ruskou inváziou na Ukrajinu, ak si odmyslíme už dve viac-menej obsadené oblasti kontrolované separatistami (Luhanská a Donecká oblasť), je spájaná aj hrozba prudkého rastu cien energii, čo by mohlo spôsobiť centrálnym bankám vážne problémy.
Globálne trhy boli nestabilné už v utorok, kedy ceny ropy vyleteli na sedemročné maximá. Špekuluje sa, že ak bude konflikt pokračovať, barel ropy môže vyletieť až na 120 až 150 dolárov za barel.
V súvislosti s ruskými krokmi už západné krajiny uvalili na Rusko prvé ekonomické sankcie. Nemci zastavili významný projekt Nord Stream 2, ktorý údajne stal ruskú pokladňu 10 miliárd dolárov, Briti zatiaľ sankcionovali 5 ruských bank a troch bohatých ruských oligarchov blízkych Putinovi a prvé sankcie na Rusko uvalila aj Európska únia.
Prečítajte si tiež:
Ruská invázia na Ukrajinu komplikuje FED situáciu v súvislosti so zvyšovaním sadzieb
Geopolitický konflikt v najmenej vhodný okamih?
Konflikt na Ukrajine však prichádza v najmenej vhodný okamih – v období, kedy centrálne banky musia riešiť prudko rastúcu infláciu. Tú začínajú (a niektoré len plánujú) brzdiť zvyšovaním úrokových sadzieb. Očakáva sa, že americký FED tak urobí už v marci po najbližšej schôdzi. Európska centrálna banka zrejme až koncom roka, no po najnovších správach môže svoj prístup prehodnotiť.
,,Ak budú ceny ropy a plynu pokračovať v raste, centrálne banky môžu byť nútené zrýchliť tempo sprísňovania s potenciálom dvojnásobného zvýšenia sadzieb v marcovom dátume stretnutia FED,” avizuje Victoria Sholar, ktorá je vedúcou investícii v britskom maloobchode. Sholarova tak očakáva, na rozdiel od iných analytikov, že americký FED sa rozhodne zvyšovať sadzby radikálnejším spôsobom, než o očakávaných 0,25%.
Hugh Gimber, ktorý je globálnym trhovým stratégom JP Morgan Asset Managemnt povedal, že v konečnom dôsledku centrálne banky disponujú len “velmi tupými nástrojmi“, ktorými dokážu korigovať infláciu. Zmienil, že sa im to nepodarilo minulý rok, keď inflácia rástla pre spomalený dodávateľský reťazec a nemusí sa im to podariť ani teraz, keď je vyvíjaný tlak na infláciu kvôli Ukrajine.
Prečítajte si tiež:
Ak sa Rusko zmocní ukrajinských území (nielen) Európa môže mať vážne ekonomické problémy
Gimber si skôr myslí, že centrálne banky napokon uprednostnia pokračovanie rastu cien (rast inflácie) pred agresívnym krokom stiahnuť infláciu späť k dlhodobým cieľom okolo 2 percent. História totiž naznačuje, že geopolitické udalosti sa na trhoch odzrkadľujú skôr krátkodobými výpredajmi, než dlhotrvajúcejšou krízou a ak by pristúpili ku ráznemu kroku, nemusí sa im to vyplatiť.
Aj z týchto vyjadrení je zrejmé, že ani samotní analytici netušia, ku akým krokom centrálne banky na čele s FED či ECB pristúpia. V hre sú viaceré scenáre.
Pozor na chyby pri kľúčových rozhodnutiach
Na margo toho Matteo Cominetta, ktorý je hlavným ekonómom Barings Invetment Institute varoval, že investori by sa mali pripraviť na ešte väčšiu neistotu a na možnosť mnohých politických chýb. ,,Keďže inflácia už testuje nervy a dôveryhodnosť politikov, mohlo byť ísť o posledný kúsok skladačky, ktorý zlomí ťave chrbát.”
Ako jeden z možných zlých krokov načrtol možnosť, že by sa Európska centrálna banka rozhodla urýchliť spomaľovanie QE a začať so zvyšovaním sadzieb už po marcovom stretnutí a niekedy v lete. To by sa mohlo ukázať ako chyba, pretože invázia Rusov na Ukrajinu by pravdepodobne poškodila ekonomický rast. Následne by rastúce ceny energii zasiahli kúpnu silu domácnosti a podnikov a dôveru a ochotu ľudí míňať a investovať. Náklady na dovoz by vzrástli viac ako hodnota vývozu, čo by zas poškodilo obchodnú bilanciu.
Cominetta tiež upozornil, že náklady na úvery by sa mohli výrazne zvýšiť a to v južnej aj východnej Európe, čo je trend, ktorý je už možné sledovať v pobaltských krajinách. Východoeurópske krajiny by medzitým museli bojovať s devalváciou mien.
,,Ruská invázia by poslala tieto meny prudko dole, čo by bol presný opak toho, čo chcú centrálne banky, ktoré chcú kontrolovať infláciu. Devízové rezervy sa potom budú musieť minúť na podporu mien, stabilizáciu inflácie a udržanie finančnej stability. Pre krajiny s nízkymi rezervami, záporným bežným účtom a závislosťou od dovozu energie to môže byť veľmi ťažké,” dodal.
Zdroj: cnbc.com
Páčil sa vám tento článok?
Ak sa vám náš obsah páči, odmeniť nás môžete tým, že sa na portál FTNews.sk vrátite opäť. Popri tom odporúčame sledovať našu Facebook stránku a Twitter kanál Zaujalo ma, ktorý odkazuje na najzaujímavejšie články z nášho webu.
Našli ste v článku chybu? Budeme vďační, keď nás kontaktujete a upozorníte nás na ňu.
