Január 2026 sa zapíše do dejín ako mesiac, kedy Donald Trump naplno odkryl karty svojej zahraničnej politiky. V priebehu desiatich dní svet sledoval bleskovú vojenskú operáciu vo Venezuele spojenú so zajatím Nicolasa Madura, obnovenie rétoriky o anexii Grónska a uvalenie tvrdých 25-percentných ciel na akýkoľvek obchod s Iránom.
Hoci sa tieto udalosti zdajú byť geograficky izolované, analytici v nich vidia jasný vzorec: systematickú snahu Washingtonu odstaviť Čínu od kľúčových zdrojov potrebných pre technológie 21. storočia.
Spoločným menovateľom je snaha USA narušiť čínsky monopol na kritické minerály a vzácne zeminy, ktoré sú nevyhnutné pre všetko od elektromobilov (EV) až po umelú inteligenciu a obranný priemysel.
„Spojením je tu rivalita medzi USA a Čínou a v menšej miere strategické trenice medzi USA a Ruskom,“ uviedol pre médiá Dan Alamariu, hlavný geopolitický stratég spoločnosti Alpine Macro.
Energetická slučka okolo Pekingu
Zatiaľ čo Čína kontroluje približne 60% svetovej ťažby a viac ako 90% spracovateľských kapacít vzácnych zemín, jej Achillovou pätou zostáva energia.
Spracovanie týchto minerálov je extrémne energeticky náročné. Práve tu prichádza na rad Trumpova stratégia. Odstavením Venezuely a Iránu – dvoch kľúčových dodávateľov ropy pre Peking – sa USA snažia obmedziť energetické vstupy, ktoré Čína nutne potrebuje na udržanie svojej priemyselnej dominancie.
„Bez energie sa táto výhoda znižuje,“ vysvetľuje Guy Kioni, generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Missang.
Podľa neho by prípadná kontrola nad Grónskom poskytla Spojeným štátom nielen prístup k novým ložiskám, ale aj k obrovským zdrojom zelenej energie, čo by pomohlo vyvážiť čínsky vplyv.
V prípade Venezuely je plán jasný: presmerovať tok ropy (očakáva sa až 50 miliónov barelov) späť do USA, čím sa zabezpečí lacná energia pre americký priemysel a zároveň sa odrežú čínske investície.
Čínske firmy v juhoamerickej krajine preinvestovali za posledné dve desaťročia takmer 5 miliárd dolárov, ktoré sú teraz v priamom ohrození.
Grónsko ako nová hranica studenej vojny
Záujem Donalda Trumpa o Grónsko nie je len realitným rozmarom, ale strategickou nevyhnutnosťou. Topenie arktického ľadu otvára nové obchodné trasy, známe ako „Polárna hodvábna cesta“, a sprístupňuje ložiská kritických minerálov, po ktorých baží nielen Čína, ale aj Rusko.
Situácia je však diplomaticky výbušná. Dánsko a miestni predstavitelia čelia tlaku, pričom americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vedie intenzívne rokovania o vytvorení rámca pre kritické minerály, podobného tomu, aký USA uzavreli s Demokratickou republikou Kongo.
Analytici však varujú pred rizikami. „Aký je prínos spojenca, ktorý žiada časti vášho územia? Ak by sa o to usilovali, vážne by to oslabilo globálnu moc USA, pretože by to pravdepodobne viedlo k strate hlavných spojencov,“ upozorňuje Alamariu. Napriek tomu trhy zatiaľ na tieto hrozby reagujú vlažne, hoci napätie v Európe rastie.
Svet sa tak podľa expertov definitívne posúva do éry „bipolárneho usporiadania“, kde Washington využíva všetky páky – od ciel až po zmenu režimov – na to, aby prinútil Čínu sadnúť si za rokovací stôl v slabšej pozícii.
Ako podotkla Laura D. Taylor-Kale z Council on Foreign Relations: „Nemyslím si, že prezidentovi sa páči, keď má na neho niekto pri rokovaniach páky.“
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
