Ekonomický vplyv rozhodnutí nového prezidenta, ktorého si budú voliť Američania už 5. novembra, sa nebude týkať len Spojených štátov, ale aj globálneho trhu. Zásadnou otázkou zostáva, ktorý z dvoch hlavných kandidátov môže spôsobiť väčší nárast verejného dlhu.
Politické programy Demokratov a Republikánov sa tradične odlišujú v prístupe k spravovaniu verejných financií. Demokrati preferujú vyššie výdavky na sociálne programy a širšiu účasť štátu v ekonomike, zatiaľ čo Republikáni kladú dôraz na znižovanie daní a redukciu verejných výdavkov. No tieto rozdiely v praxi často nie sú také jednoznačné, ako by sa mohlo zdať. Preto je dôležité preskúmať, ako by Trump alebo Harris pristúpili k správe rozpočtu. Detailnejší prehľad poskytuje analytický report XTB, ktorý sa zaoberá možnými scenármi vývoja po voľbách.
Kto utráca viac: Demokrati alebo Republikáni?
Historicky boli demokratické vlády často spojené s vyššími výdavkami zameranými na sociálne programy. Napríklad Franklin D. Roosevelt zaviedol New Deal ako odpoveď na Veľkú hospodársku krízu, Lyndon B. Johnson presadzoval iniciatívy zamerané na zlepšenie životných podmienok a Barack Obama viedol reformu zdravotníctva prostredníctvom Obamacare, čo výrazne zvýšilo štátne výdavky.
Na druhej strane, republikánske administratívy často propagovali znižovanie daní a obmedzenie zásahov štátu do ekonomiky. Ronald Reagan v 80. rokoch presadzoval „supply-side economics,“ kde deregulácia a nižšie dane mali podnietiť hospodársky rast. Napriek týmto cieľom Reaganov dlh narástol, predovšetkým kvôli zvýšeným výdavkom na obranu.
Plány Donalda Trumpa a Kamaly Harris
Počas svojho obdobia v úrade Donald Trump kládol dôraz na znižovanie daní pre firmy a jednotlivcov, čo spôsobilo nárast rozpočtového deficitu. Trumpova stratégia sa opiera o predstavu, že nižšie dane podporujú ekonomický rast a nové investície. Pokiaľ by získal ďalšie funkčné obdobie, očakáva sa, že by pokračoval v tejto politike, vrátane ďalších znížení daní a deregulácií v sektoroch ako energetika a financie. Výrazný dôraz by bol opäť na výdavky na obranu.
Kamala Harris sa naopak zameriava na rozsiahle investície do zdravotníctva, vrátane rozšírenia verejného poistenia Medicare for All, a plánuje obrovské výdavky na boj proti klimatickým zmenám. Tieto programy by boli financované zvýšením daní pre najbohatších a veľké korporácie.
Ktorý z kandidátov by viac zadlžil USA?
Pri pohľade na programy oboch kandidátov je zrejmé, že Harris plánuje oveľa nákladnejšie reformy. Napriek tomu súčasťou jej plánu sú aj opatrenia na zvýšenie príjmov prostredníctvom vyšších daní. Naopak, Trumpove návrhy na ďalšie znižovanie daní bez jasnej vízie obmedzenia výdavkov by mohli viesť k ďalšiemu zvyšovaniu rozpočtového deficitu. Zníženie daní pre fyzické aj právnické osoby, ktoré plánuje, by pravdepodobne ešte viac prehĺbilo verejný dlh.
Záverom je, že bez ohľadu na to, či vyhrá Donald Trump alebo Kamala Harris, americké verejné financie čakajú výzvy v podobe ďalšieho rastu deficitu. Zatiaľ žiadny z kandidátov nepredstavil konkrétne opatrenia na jeho znižovanie.
Pre viac informácií si môžete stiahnuť analytický report XTB: „Americké voľby očami investora.“
Disclaimer: Investovanie je rizikové. Investujte zodpovedne.
Top brokeri
