Rokovania pokračujú, aj keď prímerie visí na vlásku
Spojené štáty budú s Iránom ďalej viesť takzvané technické rokovania a naďalej hľadajú riešenie konfliktu. Vyplýva to z vyjadrení nemenovaného amerického predstaviteľa, ktorý hovoril s viacerými médiami. Znie to protirečivo, keďže obe krajiny si len niekoľko dní predtým vymieňali letecké údery.
Americký predstaviteľ zároveň zopakoval postoj prezidenta Donalda Trumpa a iránske útoky na obchodné lode označil za „akty terorizmu“. Memorandum o porozumení medzi oboma krajinami je podľa neho postavené na plnení záväzkov, pričom konanie Iránu predstavuje „zlyhanie na neprijateľnej úrovni“. Napriek tomu vraj rozhovory s Teheránom neskončili.
Práve v tom je celý paradox. Trump totiž na summite NATO v tureckej Ankare vyhlásil, že prímerie s Iránom je „skončené“. Doslova povedal: „Nechcem s nimi už mať nič spoločné.“
Cestou späť zo summitu však priznal, že Irán sa ozval sám. „Zavolali pred chvíľou. Strašne veľmi chcú dohodu. Len neviem, či si dohodu zaslúžia. Neviem, či ju dodržia. To je ten problém,“ povedal americký prezident.
Hormuzský prieliv opäť v centre pozornosti
Prímerie podpísané minulý mesiac sa v priebehu jediného týždňa dostalo pod obrovský tlak. Americká armáda spustila novú vlnu útokov ako odvetu za napadnutie troch obchodných plavidiel, ktoré prechádzali Hormuzským prielivom.
Centrálne velenie USA uviedlo, že zasiahlo približne 90 iránskych cieľov vrátane protivzdušnej obrany, pobrežných radarov a skladov rakiet. Iránske Revolučné gardy odpovedali útokmi na americké základne v regióne.
Americké ministerstvo financií navyše zrušilo výnimku, ktorá Iránu dočasne umožňovala predávať ropu. Transakcie sa tak po polovici júla stávajú znovu nelegálnymi.
Iránska strana obviňuje Washington z porušovania memoranda. Predseda parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf hovorí o nedodržaní dohodnutých „iránskych úprav“ v Hormuzskom prielive, o opakovaných hrozbách ďalšími údermi a o obnovení ropných sankcií. Tak či onak, obe strany si navzájom vyčítajú to isté.
Čo na to trhy s ropou
Pre bežného človeka je najhmatateľnejším dôsledkom cena ropy. Hormuzským prielivom prechádzala pred vojnou približne pätina svetového obchodu s ropou a skvapalneným zemným plynom, takže každá eskalácia sa okamžite prejaví na burzách.
V stredu ceny prudko vyskočili. Americká ropa WTI posilnila o 4,4% a uzavrela na 73,52 dolára za barel, zatiaľ čo severomorská Brent vzrástla o 5,2% na 78,02 dolára. Bol to najsilnejší jednodňový rast od mája.
Trh sa však rýchlo upokojil. V piatok počas ázijského obchodovania sa septembrové kontrakty na Brent obchodovali okolo 76,30 dolára za barel a WTI pri 71,87 dolára.
Investori zjavne stavajú na to, že ani jedna strana nechce plnohodnotnú vojnu. Lenže dáta o lodnej doprave hovoria svoje, pretože počet prechodov cez prieliv podľa sledovacích systémov citeľne klesol a väčšina viditeľnej premávky ide po trasách schválených Iránom.
Čo môže prísť ďalej
Kľúčové otázky ostávajú nevyriešené. Ide o budúcnosť iránskeho jadrového programu, o správu Hormuzského prielivu a o uvoľnenie zmrazených iránskych aktív. Rokovania sprostredkúvajú Katar a Pakistan, pričom za americkú stranu vyjednávajú Steve Witkoff a Jared Kushner.
Trump síce označil ďalšie rokovania za stratu času, avšak zároveň nevylúčil, že jeho vyjednávači budú pokračovať. Práve toto dvojité posolstvo drží trhy v neistote. Kým sa neobjaví jasný signál, každý ďalší incident v prielive dokáže cenami ropy pohnúť o niekoľko percent počas jediného dňa.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
