Sektor veternej energie zaznamenal druhý najlepší rok v histórii, no inštalácie nových veterných mlynov sa musia rapídne zintenzívniť, ak majú byť naplnené ciele vyplývajúce z Parížskej dohody. Podľa správy GWEC Global Wind Report 2022 sa minulý rok energetická kapacita tohto spôsobu produkcie zelenej energie rozšírila o ďalších 93,6 gigawattov, čo je o niečo menej než 95,3 GW v roku 2020.
Klimatické ciele sú ohrozené
Kumulatívna kapacita veternej energie vzrástla po roku 2021 na celkových 837 GW. Ide však o maximálne množstvo elektrickej energie, ktoré dokážu tieto zariadenia vyrobiť, teda nie číslo, ktoré reálne produkujú v priebehu roka. Najvýraznejší pokrok dosiahol segment veternej energie na mori, kde sa maximálna produkcia v roku 2021 navýšila o 21,1 GW. Pokles bol naopak zaznamenaný v tempe vytvárania nových veterných elektrárni na zemi, ktoré v roku 2021 pridali do siete kapacitu 72,5 GW na rozdiel od roku 2020, kedy išlo o 88,4 GW.
Správa GWEC usudzuje, že tieto čísla nie sú uspokojivé: ,,Pri súčasnom tempe inštalácii (veterných mlynov) predpokladáme, že do roku 2030 budeme mať menej ako dve tretiny kapacity veternej energie potrebnej na dosiahnutie cieľa 1,5 stupňov Celzia, čo nás v podstate odsudzuje k tomu, že nedosiahneme naše klimatické ciele.”
Autori štúdie taktiež dodávajú, že globálne inštalácie producentov veternej energie musia v tomto desaťročí 4-násobne navýšiť tempo oproti 94 GW inštalovanými v roku 2021, aby sa naplnili ciele stanovené do roku 2050.
Spomínaných 1,5 stupňa Celzia vyplýva z Parížskej dohody podpísanej v roku 2015, ktorej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie planéty pod 2, najlepšie na 1,5 Stupňa v porovnaní s pred industriálnym obdobím. Podľa Organizácie Spojených národov je potrebné (aby sa globálne otepľovanie nedostalo nad túto úroveň) znížiť do roku 2030 emisie o 45% a dosiahnuť nulové emisie do roku 2050.
Uplynulých 12 mesiacov bolo budíčkom pre zainteresovaných
Správa okrem iného konštatovala, že posledných 12 mesiacov poslúžilo ako obrovský budík pre tých, ktorí sa spoliehajú na súčasné energetické zdroje. ,,Udalosti minulého roka, počas ktorých boli ekonomiky a spotrebitelia vystavení extrémnej nestálosti fosílnych palív a vysokým cenám na celom svete, sú symptómom váhavého a neusporiadaného energetického prechodu,” povedal v pondelkovom vyhlásení CEO GWEC Ben Backwell, kedy zároveň uviedol, že „zvýšenie rastu na úroveň potrebnú na dosiahnutie čistej nuly a dosiahnutie energetickej bezpečnosti si bude vyžadovať nový, proaktívnejší prístup k tvorbe politiky po celom svete.”
GWEC tvrdí, že ruská invázia na Ukrajinu odhalila ďalšie bezpečnostné dôsledky závislosti od dovozu fosílnych palív, ktoré sú zakorenené v energetickom mlyne a spoločnosti pokračujú v objavovaní a rozvoji nových ropných a plynových polí po celom svete.
Medzinárodná energetická agentúra dokonca v marci oznámila, že v roku 2021 vzrástli emisie oxidu uhličitého súvisiace s produkciou energie na najvyššiu úroveň v histórii. IEA tiež zistila, že globálne emisie CO2 súvisiace s energiou sa v roku 2021 zvýšili o 6% a dosiahli rekordnú úroveň 36,3 miliárd metrických ton.
Generálny tajomník OSN na margo toho povedal, že z minuloročného samitu v Glasgowe COP26 odchádzali politici s “naivným optimizmom” a “námesačne kráčali ku klimatickej katastrofe.”
Organizácie ako sú GWEC urgentne volajú po krokoch vedúcich k nárastu obnoviteľných zdrojov energie a k dosiahnutiu akejkoľvek zmysluplnej zmeny v energetickom mixe. Popri tom zdôrazňujú potrebu zefektívniť postupy pokiaľ ide o rôzne regulačné povolenia a dbať na silnejší medzinárodný regulačný rámec, ktorý podporí rast konkurenčného prostredia v tejto oblasti.
Zdroj: cnbc.com