Bývalý minister financií Lawrence Summers predpokladá, že úrokové sadzby v USA z krátkodobého hľadiska ešte stúpnu. Zároveň si myslí, že americké dane budú z dlhodobejšieho hľadiska vyššie než doteraz. Dôvodom je pretrvávajúci problém s infláciou a rastúcim vládnym dlhom.
Summers v utorok vo večernom prejave na Petersonovom inštitúte pre medzinárodnú ekonómiu zdôraznil, že Amerika sa zdá byť stále zaseknutá na vyššiej miere inflácie, ktorá je na viac ako dvojnásobku cieľovej hodnoty 2%.
„Doterajšie zvyšovanie sadzieb a stres v bankovom sektore mali na ekonomiku menší dopad, než sa očakávalo. Niektoré ekonomické ukazovatele napovedajú, že ekonomika sa spomaľuje. Centrálna banka si však pravdepodobne bude môcť dovoliť naďalej zvyšovať sadzbu, za účelom oslabenia nátlakov inflácie. Myslím si, že sadzba sa bude musieť zvýšiť minimálne o 50 alebo viac bázických bodov od aktuálnej úrovne.“
Členovia Fedu pritom majú protichodné názory ohľadom toho, čo pravdepodobne urobia na svojom nadchádzajúcom stretnutí 13. až 14. júna. Zdá sa, že niektorí podporujú pauzu vo zvyšovaní úrokov, zatiaľ, čo iní naznačili, že by chceli pokračovať so zvyšovaním ďalej.
Summers označil dohodu o dlhovom strope, uzavretú medzi prezidentom Joe Bidenom a predsedom Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym za „rozumný výsledok“, hoci nesúhlasil s niektorými jej ustanoveniami.
Dohoda pozastaví dlhový strop do 1. januára 2025. Výmenou za republikánske hlasy Biden súhlasil s obmedzením federálnych výdavkov na ďalšie dva roky. Podľa Summersa tento pak príliš nemení dlhodobý fiškálny výhľad.
Fiškálna výzva
Summers vykreslil obraz problémov, ktorým budú čeliť tvorcovia fiškálnej politiky v nadchádzajúcich rokoch. Zároveň tvrdil, že situácia je ešte horšia, než akú vykreslil Kongresový rozpočtový úrad.
V aktualizácii svojho rozpočtového výhľadu v máji Kongresový rozpočtový úrad predpovedá, že rozpočtový deficit USA vzrastie vo fiškálnom roku 2033 na 7,3% hrubého domáceho produktu. Je tak z dôvodu vyšších úrokových sadzieb a zvýšených výdavkov na starnúcu populáciu USA. Minuloročný deficit bol 5,2% a od roku 1973 do roku 2022 bol v priemere 3,6%.
Všeobecne sa medzi ekonómmi považuje štátny deficit medzi 3-4% za relatívne zdravý a zvládnuteľný pre väčšinu rozvinutých krajín bez významných dlhodobých následkov.
Keď deficit prekročí tento rozsah a dostane sa do vyšších jednociferných alebo dvojciferných percent HDP, vo všeobecnosti sa považuje za vysoký a potenciálne znepokojujúci. Takéto vysoké deficity môžu zaťažiť verejné financie, viesť k zvýšeniu dlhu, zložitosti získať pôžičky a môžu predstavovať problémy pre hospodársku stabilitu a dlhodobý rast.
Summers tvrdil, že rozpočtový deficit by mohol v roku 2033 dosiahnuť až 11% HDP za viac negatívnych predpokladov, než s akými počítal Kongresový rozpočtový úrad. Tieto predpoklady zahŕňajú ešte vyššie úrokové sadzby, zvýšené výdavky na obranu a pokračovanie v daňových úľavách.
„Máme pred sebou výzvu, ktorá je v našej histórii bezprecedentná. Je nerealistické očakávať, že rozdiel vo verejných financiách sa vyrovná znížením vládnych výdavkov. Myslím, že bude potrebné zvýšiť dane. Je podstatné aby Spojené štáty postupom času výrazne navyšovali svoje príjmy. Dobrou správou je, že USA má priestor na vyriešenie tohto problému. Dynamika krajiny z nej robí magnet pre zahraničný kapitál.“
Summers vyjadruje názor, že súčasná fiškálna situácia krajiny neohrozuje dolár rovnakým spôsobom, ako tomu bolo v minulosti.
„V súvislosti s dolárom som skôr optimista,“ povedal a tvrdil, že alternatívne náhrady ako euro, japonský jen a čínsky jüan, majú svoje vlastné a dosť možno väčšie problémy.
Prečítajte si tiež
Páčil sa vám tento článok? Odporúčame vám ďalšie, ktoré by ste nemali prehliadnuť:
- Nvidia v exkluzívnej spoločnosti, trhy čakajú na hlasovanie v Kongrese
- Musk navštívil Čínu po 3 rokoch, akcie Tesla stúpli
- Sú AI akcie bublina? Uznávaný ekonóm Siegel hovorí, že NIE
- ,,Recesia v USA by bola pre trhy dobrou správou,“ hovorí známy správca fondu
Zdroje : finance.yahoo
