Predstaviteľom americkej centrálnej banky FED dnes začína dvojdňový míting, po ktorom oznámia kroky, ktoré by mali viesť k spomaleniu rastúcej inflácie bez toho, aby bol ohrozený ekonomický rast. Analytici sa zhodujú, že pri kombinácii mnohých faktorov od pandémie koronavírusu, najvyššej inflácie v USA za posledných 40 rokov, napätia na akciových trhoch a najmä vojny na Ukrajine pôjde o mimoriadne náročnú úlohu.
Riešenie vysokej inflácie, ktorá sa po uverejnení najnovších februárových výsledkov indexu spotrebiteľských cien v USA (CPI) dostala na medziročný rast o 7,9%, čo je ešte horšie číslo, než v roku 1982, je pre FED prioritou číslo jeden.
David Kelly, hlavný globálny stratég pre fondy JPMorgan v rozhovore pre CNBC na základe toho uviedol, že od FED očakáva zvyšovanie úrokových sadzieb, čo oznámi už v stredu, a následne aj od leta znižovanie súvahy. ,,Existuje však niekoľko oblasti neistoty, kvôli ktorým by mali byť pri sprísňovaní trochu opatrnejší,“ varoval poukazujúc najmä na riziká spojené s vojnou na Ukrajine, ktorá vplýva aj na dodávateľský reťazec. Tejto téme sme sa podrobne venovali v článku „Ako vojna na Ukrajine vytvára obrovský tlak na rast cien“.
Ako vojna na Ukrajine vytvára obrovský tlak na rast cien (infláciu)
Prekvapenie sa neočakáva, FED musí byť opatrný
Pokiaľ ide o zvyšovanie úrokových sadzieb, analytici neočakávajú žiadne prekvapenie a počítajú s ich zvýšením o 0,25 percentuálneho bodu. ,,0.25 je samozrejmosťou. Najdôležitejšie bude, čo príde potom,” komentovala tento predpoklad ekonómka State Street Global Advisors Simona Mocuta. ,,Od tohto momentu do konca roka sa toho môže stať veľa. Je tu obrovská neistota. Priestor pre kompromisy sa značne zhorši.”
Akékoľvek vyššie zvýšenie sadzieb by bolo veľkým prekvapením a to nielen pre rastúcu infláciu ale aj vojnu na Ukrajine. FED je známy tým, že nerád prekvapuje trhy a ak by tak náhodou urobil, trhy by si to s najväčšou pravdepodobnosťou tvrdo odniesli. Vo všeobecnosti sa preto predpokladá, že sadzby bude zvyšovať pomaly a detailne bude sledovať, ako na to reagujú trhy.
Predpokladá sa, že FED by mohol zvýšiť sadzby tento rok 5 až 7-krát po 0.25 percentuálneho bodu. Základný bod, ktorý je platný v súčasnosti, je rovný 0.01%, čiže je prakticky na nule. ,,Požadujeme, aby bol FED opatrne jastrabí (prísny) a vyhýbal sa akýmkoľvek prekvapeniam, ktoré by mohli ešte viac zvýšiť súčasnú neistotu a volatilitu,“ varoval Krishna Guha, vedúci stratégie pre centrálne banky pre EverScore ISI.
Témou bude aj HDP či téma zužovania súvahy
Dvojdňové zasadanie FED sa však zameria aj na viac než len samotné zvyšovanie sadzieb. Dôjde tiež k úpravám ekonomického výhľadu, projekciám budúceho vývoja sadzieb a pravdepodobne aj k diskusii o tom, kedy centrálna banka začne znižovať držbu portfólia dlhopisov.
Keď sa zástupcovia FED stretli v decembri, ich výbor odhadoval infláciu v roku 2022 len na úrovni 2,7%, čo je extrémne vzdialené súčasným úrovniam. Toto číslo teda FED očividne podhodnotil, keďže inflácia vo februári podľa CPI bola v porovnaní s minulým rokom vyššia ešte o ďalších 5,2%.
Ekonómovia z Wall Street predpokladajú, že FED zvýši svoju inflačnú projekciu pre rok 2022 na približne 4%, no aj tak pôjde o veľmi optimistický odhad. Odhadujú taktiež, že dôjde k úpravám tohtoročného výhľadu HDP, ktorý by mohla spomaliť vojna na Ukrajine, rastúca inflácia a sprísnenie finančných podmienok. Goldman Sachs nedávno znížili tento odhad na 2,9% a ukazovateľ GBPNow atlantského FED tipuje rast HDP v prvom štvrťroku len o 0,5%.
David Mericle z Goldman Sachs cez víkend upozornil: ,,Vojna posunula index geopolitického rizika FED na najvyššiu úroveň od vojny v Iraku. Už to zvýšilo ceny potravín a energii a hrozí, že spôsobí aj nové narušenia dodávateľského reťazca.”
FED v decembri odhadoval nezamestnanosť pre rok 2022 na úrovni 3,5%, čo bude taktiež s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi optimistický odhad. Analytici sa domnievajú, že nový bude aktualizovaný na 3,8%.
QE v marci končí, čaká sa na kvantitatívne uťahovanie
Americká centrálna banka tento mesiac končí aj s nákupom dlhopisov, respektíve kvantitatívnym uvoľňovaním (QE) v sume 16,5 miliardy dolárov. Bezprecedentným spôsobom ho odštartovala v marci 2020, kedy začala nakupovať dlhopisy a cenné papiere zaistené hypotékami za 120 miliárd USD, čo podľa mnohých kritikov je jedným z hlavných dôvodov súčasnej inflácie, pretože do trhu prúdilo bezprecedentné množstvo nových „vytlačených“ peňazí.
FED bude teraz musieť sužovať svoju nafúknutú súvahu (kvantitatívne uťahovanie – Quantitative tightening/QT), čo by mala byť tiež jedna z tém dvojdňového stretnutia. ,,Pravdepodobne sa bude diskutovať o znížení súvahy, ale zvýšená neistota nás núti myslieť si, že formálne zásady normalizácie budú oznámené až v máji alebo júni,“ dodoal k tejto téme Andrew Hollenhorst z banky Citi.
Zdroj: cnbc.com
