Americká centrálna banka sa minulý rok pustila do agresívneho zvyšovania úrokových sadzieb spolu so zmenšovaním federálnej súvahy (kvantitatívne uťahovanie). Cieľom tejto agresívnej monetárnej politiky bolo dostať pod kontrolu vysokú infláciu, aby sa neopakoval scenár, ktorý spôsobil stagnáciu americkej ekonomiky pred 50 romi.
Inflácia od minulého roku začala postupne klesať, čo naznačuje, že jedno z najrýchlejších zvyšovaní úrokových sadzieb malo nejaký efekt. Rozhodne však ešte nie je po všetkom vzhľadom na to, že inflácia je stále vyššie ako americké úrokové sadzby. To sa týka inflácie aj jadrovej aj spotrebiteľskej.
Gary Richardson, historik Federálneho rezervného systému a ekonomický profesor na Univerzite v Kalifornii sa obáva, že členovia Fedu stále riskujú opakovanie chýb z doby pred 50 rokmi.
Fed minulý týždeň zvýšil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o ďalšiu štvrť percentuálneho bodu (25 bázických bodov), pričom poznamenal, že inflácia zostáva “výrazne nad“ svojim dlhodobým cieľom 2%.
Napriek rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokej inflácií predseda Fedu Jerome Powell povedal “dosť možno sme na úrovni, pri ktorej nebude nutné ďalej zvyšovať sadzby.“
Investorom sa páči predstava, že sadzby na pôžičkách možno dosiahli vrchol. Richardson sa však obáva, že inflácia by sa mohla opäť zvýšiť, ako tomu bolo v 70-tych rokoch. “Predčasný ústup by mohol spôsobiť, že Fed stratí kontrolu nad situáciou.“

Ako to vyzeralo v 70-tych rokoch?
Vtedajší predseda Federálneho rezervného systému Arthur Burns v rokoch 1972 až 1974 dramaticky zvýšil úrokové sadzby z dôvodu zvýšenia inflácie. Potom, keď sa ekonomika začala oslabovať, Arthur zmenil kurz a začal sadzby znižovať.
Inflácia sa neskôr vrátila späť, keďže sa ceny komodít spolu s vládnymi výdavkami začali zvyšovať. Paul Volcker prevzal vedenie Fedu s tým, že zvýšil úrokové sadzby, čím skrotil infláciu, zároveň však vyvolal dlhé obdobie recesie. Tie v jednom bode posunuli nezamestnanosť nad 10%.
“Ak sa v blízkej budúcnosti nezastaví inflácia, história naznačuje, že sa situácia bude zhoršovať,“ povedal Richardson.
Ekonomika bola v 70-tych rokoch pomerne podobná dnešnej. Indikátory naznačovali, že sa blíži recesia, trhy boli stále vysoko a nezamestnanosť bola rekordne nízka. Zároveň inflácia bola vysoko. To sa v iných prípadoch ako bol rok 2008 alebo bublina v roku 2000 povedať nedá.

Skrotiť infláciu bude náročné
Cieľ centrálnej banky skrotiť infláciu bez spôsobenia veľkého napätia v ekonomike je sťažený skutočnosťou, že ekonomika naďalej ukazuje zmiešané signály.
Na jednu stranu vidíme invertované výnosové krivky a bankroty v bankovom sektore. Na druhú stranu tu máme nízku nezamestnanosť a stále pomerne odolné zisky firiem.
Údaje zverejnené v piatok ukázali, že americkí zamestnávatelia pridali v apríli 253 000 pracovných miest. To je prekvapivý nárast v čase, keď mnohé ukazovatele poukazovali na spomalenie náboru zamestnancov.
Tento nedávny údaj len podporuje argument Fedu, aby pokračoval vo zvyšovaní úrokových sadzieb.
V poznámke pre klientov Mark Haefele, investičný riaditeľ UBS Global Wealth Management uviedol toto: “Sila údajov o aprílových pracovných miestach v piatok zvýšila riziko, že nasledovné rozhodnutie Fedu sklame investorov.“
Zdroje : Autor, cnn.com