Globálny dlh dosiahol v druhom štvrťroku rekordných 307 biliónov dolárov, uviedol v utorok Inštitút medzinárodných financií (IIF).
Dlh rástol aj napriek rastúcim úrokovým sadzbám, ktoré obmedzujú dostupnosť bankových úverov, pričom najvýraznejší nárast bolo možno vidieť v krajinách ako Spojené štáty a Japonsko.
Konkrétne sa v správe píše, že globálny dlh za posledné desaťročie stihol narásť o viac ako 100 biliónov dolárov. Medzitým len v prvej polovici roka sme mohli zaznamenať skok o takmer 10 biliónov USD.
Dlh, ako taký nám však nič moc nepovie. Pre porovnanie sa, preto používa pomer dlhu k HDP, ktorý poskytuje zmysluplnejšie hodnotenie fiškálneho zdravia krajín a ich schopnosti manažovať svoj dlh.
Pri pohľade na túto metriku pomer globálneho dlhu k HDP už druhý štvrťrok po sebe rástol na aktuálnu hodnotu 336%. Od roku 2021 do roku 2023 však tento pomer stabilne klesal.
Za nedávnym rastom zadlženosti údajne stojí pomalší rast spojený so spomalením inflácie, uvádza správa.
Global debt – the new all-time high that nobody wants.
In an article titled, "In Search of Sustainability," the IIF reports that total global debt just hit $307.1 trillion, or 336% of GDP.
More than 80% of the additional debt in the first half of the year came from developed… pic.twitter.com/M51iASZ5R9
— Sam Callahan (@samcallah) September 19, 2023
Odkiaľ dlh pochádza?
Viac, ako 80% nahromadeného dlhu pochádzalo z rozvinutých krajín, pričom na náraste sa najviac podielalo USA, Japonsko, Británia a Francúzsko.
Spomedzi rozvíjajúcich sa trhov najväčší nárast zaznamenali najväčšie ekonomiky, konkrétne Čína, India a Brazília.
IIF okrem toho v správe uviedla, že rastúci dlh spojený s vysokými sadzbami bude vyvíjať tlak na vládne výdavky spojené so splácaním záväzkov.
Táto informácia prichádza v čase, keď sadzba na vládnom dlhu USA dosiahla 15-ročné maximá.
Správa zistila, že pomer dlhu domácností k HDP na rozvíjajúcich sa trhoch bol stále nad úrovňami spred pandémie COVID-19. Na vyspelých trhoch však tento pomer klesol na najnižšiu úroveň za posledné dve desaťročia.
Spojené Štáty si trebárs tento pomer udržiavajú na rovnakej úrovni už takmer 10 rokov.
„Aj, keby na vyspelých trhoch naďalej pretrvávali inflačné tlaky, zdravie súvah domácnosti t.j. spotrebiteľov môže slúžiť ako vankúš proti ďalšiemu zvyšovaniu sadzieb,“ dodala IIF.
Čo sa úrokových sadzieb týka podľa nástroja CME FedWatch sa v súčasnosti očakáva, že cieľová sadzba v USA ostane medzi 5,25% a 5,5% minimálne do mája budúceho roka.
Zvýšené sadzby v Spojených štátoch by však podľa správy mohli tlačiť na rozvíjajúce sa trhy, keďže potrebné investície smerujú do menej rizikového rozvinutého sveta.
V prípade zasadnutia centrálnej banky tento týždeň je takmer isté, že americký Fed sadzby ponechá nezmenené. Investori sa preto skôr budú zameriavať na to, čo šéf Jerome Powell signalizuje do budúcna.