Ceny akcií sú poháňané mnohými faktormi, či už krátkodobými alebo dlhodobými. Hovorí sa, že akciové trhy nereprezentujú ekonomiku. Ekonomika je totiž výsledkom všetkých tovarov a služieb vygenerovaných v krajine alebo regióne. Zahŕňa všetku produkciu, výrobu a spotrebu tovarov a služieb.
Akciový trh je na druhej strane špecifickým trhom, kde sa obchoduje s finančnými nástrojmi. Je to súčasť ekonomiky, ale nie jej celok. Akciový trh funguje na princípe pozerania sa do budúcnosti a zaceňovania toho, čo sa ešte len stane. Hnacou silou trhu ako takého sú tri veci:
- Valuácia – za, ako draho sa firmy obchodujú
- Zisky – ako ziskové sú firmy
- Rast ziskov do budúcna – aký je potenciál rastu ziskov v nasledujúcom období
Aj napriek tomu, že akciové trhy nereprezentujú ekonomiku krátkodobo, dlhodobo má vývoj ekonomiky silný vplyv na akciové trhy. Aké makroekonomické faktory však majú najväčší vplyv na trhy?
Úroky
Asi nikoho neprekvapí, že úrokové sadzby sú jedným z najvplyvnejších faktorov pôsobiacich na akciový trh. Vo všeobecnosti platí, že keď úrokové sadzby stúpajú, ceny akcií klesajú a, keď úrokové sadzby klesajú, ceny akcií stúpajú.
Dôvodom je, že vyššie úrokové sadzby majú tendenciu znižovať požičiavanie, investovanie a spomaľujú ekonomickú aktivitu. Valuácie zvyknú klesať, keďže výnos dlhopisov stúpa a investori nemajú takú motiváciu vkladať svoje peniaze do trhu.
Nižšie úrokové sadzby podporujú požičiavanie, investovanie a stimulujú hospodársku aktivitu. Valuácie podnikov majú tendenciu v tomto období rásť spoločne s tým, ako rastú zisky.
Samozrejme nefunguje to tak, že vzápätí, ako sa úroky znížia tak akcie vystrelia a naopak. Existujú prípady kedy úroky klesali roky dolu a s úrokmi klesali aj akcie. Dôvodom zvyčajne býva recesia a kontrakcia v ziskoch.
Všeobecne sa dá povedať, že dlhodobo klesajúce úroky a dlhodobo stúpajúce úroky majú inverzný efekt na akciový trh. Asi nikoho tak neprekvapí fakt, že väčšina bublín a dlhodobých vrcholov na akciovom trhu vznikla za podmienok, keď boli úroky na hranici alebo pod hranicou 5%.
Inflácia
Úrokové sadzby a inflácia sú so sebou nesmierne prepojené. Inflácia, zjednodušene povedané, je zvýšenie cenovej hladiny tovarov alebo služieb. Ide o zvýšenie ponuky peňazí.
Ak sa ponuka peňazí v ekonomike zvýši, ľudia majú k dispozícii viac disponibilných prostriedkov a nakupujú viac produktov/služieb, čo nakoniec spôsobí rast cien.
V USA sa inflácia meria pomocou Core CPI alebo Consumer Price Index. Zatiaľ, čo CPI je mierou zmien cien všetkých tovarov a služieb, Core CPI nezahŕňa potraviny a produkty/služby súvisiace s energetikou, pretože majú tendenciu mať väčšiu nestálosť cien. Mimochodom aj rast HDP časom spôsobuje infláciu.
Všeobecne sa uvádza, že inflácia do 2% až 3% je pre ekonomiku a rast HDP zdravá. Minimálna inflácia je totiž potrebná pre dlhodobý rast HDP. Deflácia (Negatívna inflácia) na druhú stranu rastu HDP škodí.
Inverzný vzťah medzi infláciou a návratnosťou akcií je dobre známy. Štúdia, ktorú vydala Federálna rezervná banka v San Franciscu s názvom „Vzťah medzi infláciou a výnosmi akcií: Globálna perspektíva“ skúmala vzťah medzi infláciou a výnosmi akcií v rôznych krajinách od roku 1970 do roku 2016. Zistilo sa, že výnosy akcií majú tendenciu rásť, keď je inflácia nízka, a klesať, keď je inflácia vysoká.
Štúdia zistila, že priemerný skutočný výnos akcií v krajinách s dlhodobo nízkou infláciou (menej ako 3%) bol 6,3%. Priemerný skutočný výnos akcií v krajinách s dlhodobo vysokou infláciou (vyššou ako 3%) bol -2,8%.
V Spojených štátoch bol priemerný skutočný výnos akcií počas období nízkej inflácie (menej ako 3%) 6,0%, medzitým priemerný skutočný výnos akcií počas období vysokej inflácie (vyššej ako 3%) bol -3,3%.
Mind the closed gap! The upper range of the Fed key interest rate is now again very slightly above the headline US #inflation rate, which probably means the Fed is done hiking. BUT stubbornly high core CPI probably means Fed will do another 25bp hike. pic.twitter.com/67fJRTmJEf
— Holger Zschaepitz (@Schuldensuehner) April 12, 2023
Ekonomický rast
Logicky zrejme najhlavnejší faktor ovplyvňujúci trhy je ekonomický rast. Indexy akciového trhu sú známe aj ako barometer ekonomickej kondície krajiny.
Akciový trh je známy tým, že zohľadňuje všetko, čo sa deje v ekonomike a čo sa bude diať ďalej. Investori, preto sledujú indexy a kontrolujú, čo sa deje v ekonomike a na celom svete, aby predpovedali ďalší pohyb na trhu a využili príležitosť.
Štúdie potvrdzujú, že existuje kladný vzťah medzi ekonomickým rastom a výnosmi na akciovom trhu. Konkrétne Národný úrad pre ekonomický výskum (NBER) v roku 2014 skúmal ekonomický rast krajín a výnosy akciových trhov. Jednalo sa o rozvinuté aj rozvíjajúce sa trhy.
Štúdia zistila, že ekonomický rast mal pozitívny vplyv na výnosy akciových trhov na rozvinutých aj rozvíjajúcich sa trhoch, hoci tento efekt bol výraznejší na rozvíjajúcich sa trhoch. Taktiež sa zistilo, že ekonomický rast mal pozitívny vplyv na volatilitu a riziko akciových trhov.
Na rozvinutých trhoch so stabilným ekonomickým rastom mal priemerný výnos akciových trhov približne 6,5% ročne. Na rozvinutých trhoch to dokonca bolo 8,1%.
Pozor na príliš rýchly ekonomický rast
Príliš rýchly a nestabilný ekonomický rast môže byť pre akciový trh nebezpečný. Rýchly ekonomický rast môže viesť k zvýšeným inflačným tlakom, ktoré môžu spôsobiť pokles cien akcií.
Rýchly ekonomický rast môže navyše spôsobiť, že centrálna banka zvýši úrokové sadzby, čo ako už bolo spomenuté poškodzuje návratnosť akcií.
Napokon, rýchly ekonomický rast môže viesť k zvýšeným špekuláciám na akciovom trhu, čo môže viesť k bubline a následnému krachu.
Investovať tak iba do krajín s najvyšším ekonomickým rastom nemusí byť úplne bez rizika. Dobrým príkladom môže byť Japonsko. Japonsko bolo kedysi najrýchlejším rastúcim trhom a dokonca aj na globálnych indexoch malo Japonsko väčšiu váhu ako USA.
To sa zmenilo v 80-tych rokoch kedy sa inflácia dostávala spod kontroly. Dramatická zmena menovej politiky viedla k prasknutiu bubliny a pádu japonského akciového trhu. S vysokými úrokmi trhy klesli a inštitúcie, ako banky či fondy ostali v rekordných dlhoch.
Japonsko sa môže zdať, ako výnimka pravdou však je, že tento osud je pre vysoko rastúce krajiny pomerne bežný. Každá krajina s vysokým rastom HDP môže zažiť hlboký krach finančného trhu, ale konkrétne dôvody sa môžu výrazne líšiť.
Pravidlo čím vyšší rast HDP, tým lepšie, preto nie je moc pravdivé. Cieľom je, čo najvyšší, ale kontrolovaný rast HDP.
Záver
Existuje mnoho faktorov, ktoré vplývajú na ceny akcií a trh ako taký. Môžu to byť kurzové zmeny, ceny komodít, pohyb globálnych indexov.
V konečnom dôsledku sa však trh najčastejšie odvíja od týchto troch makroekonomických ukazovateľov. To samozrejme neznamená, že nemá zmysel sa pozerať na dáta z nezamestnanosti alebo výroby.
Práve naopak. Tieto dáta sú veľmi dôležité pri predikovaní ekonomického rastu. Pochopenie a využitie poznatkov z makroekonomických ukazovateľov vie priniesť investorovi veľa výhod.
Investor má takto prehľad o celkovom zdraví ekonomiky a o tom, ako môžu určité rozhodnutia ovplyvniť určité investície.
Prečítajte si tiež
Páčil sa vám tento článok? Odporúčame vám ďalšie, ktoré by ste nemali prehliadnuť:
- Sú akciové trhy v roku 2023 nadhodnotené?
- 4 najnebezpečnejšie emócie pri investovaní
- 5 pravidiel, ktorých sa držia najúspešnejší investori
- Prečo sa analytici z Wall Street tak často mýlia?
Zdroje: tickertape.in, groww.in
