Diverzifikácia akciového trhu je koncept, ktorý zahŕňa investovanie do viacerých rôznych aktív za účelom rozloženia rizika. Ide o bežnú stratégiu, ktorú používajú jak profesionálni investori, tak aj bežní investori.
Diverzifikáciou portfólia môžu investori minimalizovať negatívny vplyv jednej akcie alebo sektora, ktorý môže utrpieť pokles. Cieľom diverzifikácie pri investovaní je zabezpečiť, aby investor nebol príliš vystavený jednému konkrétnemu cennému papieru alebo sektoru. Výsledkom diverzifikácie tak je zníženie rizika veľkej straty v dôsledku nečakanej udalosti.
Ak sa diverzifikácia vykoná správne, môže znížiť celkové riziko portfólia a zároveň poskytnúť slušný výnos upravený o riziko. Všeobecne sa o diverzifikácií hovorí zvyčajne iba v pozitívnom zmysle. Aké sú však úskalia diverzifikácie a kedy by ju mal investor zvážiť?
Výhody diverzifikácie
Pravdepodobne jedna z najväčších výhod diverzifikovaného portfólia je zmenšenie investičného rizika a s tým spojené zmenšenie volatility portfólia.
Na trhu sa bežne stáva, že ak sa jednému typu investície nedarí, tak sa darí inému typu investície. To špeciálne platí pri aktívach, ktoré sú na seba negatívne korelované. U akcií sa taktiež stáva, že zatiaľ, čo jeden sektor zaostáva, tak druhý poráža trh a naopak.
Štúdie skúmajúce výnosy portfólia diverzifikovaného medzi rôzne triedy aktív zistili, že diverzifikované portfólio môže priniesť lepšie výnosy upravené o riziko než samotné investovanie do trhu.
Najlepším príkladom diverzifikovaného portfólio môže byť tzv. All Wheather portfólio. Ide o portfólio kde sa mixujú dlhopisy, komodity, akcie a z časti nehnuteľnosti. Veľkým priaznivcom tohto typu portfólia je Ray Dalio, ktorý si na koncepte „zarobiť za každých trhových podmienok“ vybudoval najväčší hedžový fond na svete.
Problémom však pri tomto type portfólia je, že v prípade nízkych úrokov sú výnosy na dlhopisoch príliš nízke, čím čiastočne škodia návratnosti.

Nevýhody diverzifikácie
Zrejme najväčšou nevýhodou diverzifikácie je, že z dlhodobého hľadiska nevedie k vysokým výnosom. V skutočnosti budete radi ak budete mať priemerné výnosy. Matematické modely ukázali, že dobre diverzifikované portfólio by malo obsahovať okolo 25 akcií. Viac titulov, ako 25, už zvyčajne viedlo ku nižšej návratnosti a manažovanie takéhoto portfólia je zbytočne komplikovanejšie.
Štúdie tento názor taktiež podporujú. Napríklad štúdia publikovaná v marci 2017 Národným úradom pre ekonomický výskum (NBER) skúmala dôvody, prečo stratégia diverzifikácie často nedokáže zlepšiť výkonnosť portfólií investorov.
Štúdia NBER zistila, že portfólio akcií diverzifikovaných naprieč rôznymi sektormi a odvetviami prinieslo priemerný výnos 7,7% počas skúmaného obdobia 15 rokov v porovnaní s 8,3% v prípade portfólia, ktoré nebolo diverzifikované.
To predstavuje rozdiel vo výnosoch 0,6%. Štúdia tiež zistila, že diverzifikované portfólio malo vyššie transakčné náklady a toto portfólio bolo ťažšie sledovať.
Iné štúdie zamerané na diverzifikáciu medzi rôzne typy aktív mali podobné výsledky. Sú periódy kedy sa akciám dekádu nedarí a v takom čase je diverzifikácia do rôznych tried aktív vhodná. Na druhú stranu existujú obdobia kedy sa akciám darilo viac, ako dekádu. V takom prípade bolo lepšie mať veľkú časť portfólia čisto len v akciách.
Treba brať do úvahy aj fakt, že čím viac akcií máte vo svojom portfóliu, tým väčšia šanca je, že investujete do menej kvalitných spoločností. To isté platí aj pri diverzifikovaní do ETF či iných podobných aktív. Napríklad aj také diverzifikovanie do komodít sa môže zdať, ako múdre rozhodnutie. Je to ale ozaj tak, ak sú ceny komodít na nových maximách a ťažiarske firmy zarábajú rekordné zisky?
Pre koho je diverzifikácia vhodná?
Istá forma diverzifikácie je dôležitá v každom aspekte investovania. Investor, ktorý sa však nechce venovať trhu a skôr si chce do trhu len odkladať peniaze, by mal určite brať ohľad na správnu no nie prehnanú diverzifikáciu.
Už len samotná investícia do indexu S&P500 sa môže brať ako slušná forma diverzifikácie. Firmy s horšou výkonnosťou sa vymieňajú za tie s lepšou, a krach pár firiem neohrozí výkonnosť indexu. Jediným rizikom tak pre investorov je, ak by americký trh prestal generovať svoju historicky priemernú návratnosť (9-10%) a výkonnosť do budúcnosti by sa zhoršila.
Investori, ktorým na druhú stranu nerobí problém sa trhu venovať pravidelne, by pravdepodobne z diverzifikácie až tak nebenefitovali. Preto takýto investor môže zvoliť skôr aktívnu metódu spravovania svojich peňazí. Väčšia koncentrácia by tak v tomto prípade bola akceptovateľná.
Záver
Pre investorov, ktorí sa snažia minimalizovať riziko a volatilitu svojich výnosov je diverzifikácia medzi sektormi a aktívami rozhodne správna stratégia. Diverzifikácia však môže vo väčšine prípadoch znížiť výnosy portfólia. Znížením rizika je investor ochotný prijať menší zisk výmenou za zachovanie kapitálu a väčšiu bezpečnosť.
Správnym riadením portfólia sa však môžete vyhnúť nevýhodám diverzifikácie. Investor, ktorý sa snaží diverzifikovať múdro a nie za každú cenu si môže svoje výnosy rapídne zvýšiť zatiaľ čo sa volatilita portfólia zníži.
- Investovanie do rozvojových trhov: Dobrý nápad alebo chyba?
- Spätné odkupy akcií: Čo to je a kedy sú nebezpečné?
- Investovanie do Bitcoinu – Výhody a nevýhody
- Hodnotové investovanie – Najlepší spôsob investovania?
Zdroje: rlbrownwealth, investopedia